Vedenie Kresťanskodemokratickej únie (CDU) na svojom straníckom zjazde nominovalo súčasnú šéfku Európskej komisie do boja o obhajobu tohto postu na ďalšie volebné obdobie. Uviedla to agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroje vo vnútri strany.
„Prijala som uvedomelé a uvážené rozhodnutie: chcem sa usilovať o druhý mandát,“ uviedla von der Leyenová podľa agentúry AFP. Mandát na čele Komisie je päťročný.
Predsedníctvo CDU o nominácii rozhodlo jednomyseľne, povedal predseda strany Friedrich Merz. Je to podľa neho práve zásluhou von der Leyenovej, že Európa zostala v ťažkých rokoch pandémie jednotná. Má vysokú reputáciu v členských štátoch aj ďaleko za hranicami EÚ, povedal o nej podľa DPA Merz.
Kandidáta na predsedu navrhuje Parlamentu Európska rada. Vzhľadom na to, že výber kandidáta musí zohľadňovať výsledky volieb do Európskeho parlamentu, navrhnutý kandidát obvykle pochádza z najväčšej politickej skupiny v Európskom parlamente.
Európska ľudová strana (EPP), pod ktorú spadá aj nemecká CDU, bude musieť nomináciu von der Leyenovej potvrdiť na straníckom zjazde v Bukurešti 6. a 7. marca, hoci sa to vzhľadom na politickú váhu CDU a absenciu ďalších kandidátov EPP považuje za formalitu.
Lídri 27 členských krajín EÚ vyberú nového predsedu alebo predsedníčku Európskej komisie po európskych voľbách v júni. Býva zvykom, že post obsadí zástupca najsilnejšej únijnej frakcie, ktorú podľa prieskumov aj po tohtoročných voľbách zrejme zostane EPP, a to aj napriek nárastu popularity nacionalistických strán v Európe.
O von der Leyenovej sa v posledných dňoch hovorilo aj ako o možnej generálnej tajomníčke Severoatlantickej aliancie. Do vplyvnej funkcie ju podľa denníka Welt am Sonntag navrhol americký minister zahraničia Antony Blinken.
V reakcii na to sa údajne americký prezident Joe Biden obrátil na nemeckého kancelára Olafa Scholza s ponukou jej možného vymenovania. Ten to však prekvapivo odmietol s odôvodnením, že je tento post príliš dôležitý na to, „aby bol prenechaný kresťanskému demokratovi z Nemecka“. Von der Leyenová je vraj aj v očiach kancelára Scholza príliš kritická voči Rusku. To by sa podľa neho mohlo „v dlhodobom horizonte ukázať ako nevýhoda“.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)