Európskym parlamentom prešiel návrh na zmiernenie pravidiel pre používanie geneticky modifikovaných plodín. Ak ho schváli aj Európska rada, Únia podľa genetika Aleša Pečinku prestane „dobrovoľne zaostávať“.
Európsky parlament minulý týždeň urobil schválením návrhu Európskej komisie krok k tomu, aby sa v Únii zmiernili pravidlá pre používanie technológií genetických modifikácií na plodiny. Pravidlá sú v súčasnosti také prísne, že sa šľachtenie plodín tzv. novými genomickými technikami v európskych krajinách v poľnohospodárstve nepoužíva de facto vôbec.
Nová technika je problém, staré nie
Nové metódy sa v EÚ hojne využívajú predovšetkým vo vedeckom výskume. V praxi sa do európskej pôdy miesto výrobkov z tohto odboru, ktoré najmä vďaka revolučnej metóde tzv. genetických nožníc CRISPR-Cas9 zažíva v posledných rokoch po celom svete boom, môžu sadiť len rastliny vyšľachtené takzvane „po starom“.
„Európske regulácie sú pravdepodobne najprísnejšie na svete. Používať nové metódy síce nie je vyložene zakázané, ale musí to prechádzať veľmi zdĺhavým a finančne náročným schvaľovacím procesom a následne sa musí spracovávať na oddelených linkách. Fakticky teda vlastne o zákaz ide,“ popísal súčasný stav legislatívy Aleš Pečinka, genetik špecializujúci sa na rastliny z Ústavu experimentálnej botaniky AV ČR.
Genetické modifikácie, teda úpravy genómu, plodinám väčšinou prepožičiavajú napríklad väčšiu odolnosť voči škodcom a chorobám alebo vylepšujú ich výživové vlastnosti a vo svete sa používajú už desiatky rokov (spomínaný CRISPR až v posledných rokoch).
Napríklad v USA pochádza viac ako polovica celoštátneho zberu (55 % zo všetkej ornej pôdy) z plodín, ktoré majú aspoň jednu modifikáciu.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
