fbpx

Má Kremeľ strach? Ukáže to rozhodnutie o Nadeždinovi

Na snímke Boris Naděždin. Zdroj: X/Seznam Zprávy

Ruský prezident Vladimír Putin smeruje k ďalšiemu predĺženiu svojej vlády. Nič iné sa od marcových volieb prakticky neočakáva. Napriek tomu má Putin vyzývateľov, ktorí sa s ním chcú stretnúť. Najvýraznejší z nich by sa mal vo štvrtok dozvedieť, či ho úrady pustia do volebného „súboja“.

Len málokto pochybuje, že Vladimír Putin nezíska v marcových prezidentských voľbách ďalší šesťročný mandát na čele Ruska. Jedno dôležité rozhodnutie, ktoré bude mať aj značný symbolický význam, ale zrejme padne už vo štvrtok. Ústredná volebná komisia by mala oznámiť, či vo voľbách ponechá ako Putinovho súpera Borisa Nadeždina.

60-ročný politik okrem iného vyzýva na ukončenie ruského vojnového ťaženia na Ukrajine. A hoci tak aj vzhľadom na pomery v Rusku. S patričnou dávkou opatrnosti v niektorých mestách stáli ľudia dlhé rady, aby mohli Nadeždinovu kandidatúru podporiť svojím podpisom. Čo napovedá, že nespokojnosť s vojnou nemusí byť marginálna.

„Možno ide o názory miliónov ľudí, ktorí s vojnou nesúhlasia a chcú mať dobré vzťahy so Západom a vlastne aj s Ukrajinou. A ak Nadeždinovi nakoniec kandidatúru komisia nepovolí, môžeme to považovať za signál, že sa Kremeľ týchto miliónov ľudí bojí,“ hovorí nezávislý novinár ruského pôvodu Leonid Ragozin, ktorý teraz žije v lotyšskej Rige.

Pripúšťa, že spomínaná skupina tvorí len menšinu ruskej populácie. Lenže je to významná menšina, často sú to obyvatelia veľkých miest. Sila, ktorá „môže rozhýbať revolúciu“.

Nadeždinova kampaň na konci januára odovzdala úradom asi 105 tisíc zhromaždených podpisov, čím naplnila jednu z požiadaviek na kandidatúru. Pracovná skupina volebných komisárov však podľa svojho oznámenia našla chyby, vraj množstvo podpisov od ľudí, ktorí už dávno zomreli. Samotný kandidát sa proti tomu ohradil.

V minulosti bol pritom Boris Nadeždin známy napríklad svojím vystupovaním v rôznych politických reláciách. Podľa Ragozina v nich hral úlohu „nastrčeného liberála“ a neskôr si ho Kremeľ vybral ako kandidáta „protivojnového tábora“. Lenže nakoniec zrejme vyhodnotil jeho účasť vo voľbách ako príliš nebezpečnú.

(Článok pokračuje na ďalšej strane)

1 2
Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na [javascript protected email address]

Ficova IV. vláda
Zo zahraničia
Z domova
Kultúra a showbiznis
Ekonomika a biznis
Šport
TV Spark
Najčítanejšie