Keď kontroverzný prezident Javier Milei vyhral voľby, nebol tridsiatnik Ramiro Galeano prekvapený. Priznáva však, že ho na chvíľu zmohla úzkosť. Ako sa od nástupu nového prezidenta premenil jeho život?
Pred necelými dvoma mesiacmi sa postu argentínskeho prezidenta chopil anarchokapitalista Javier Milei. V krajine, ktorú roky zmieta hlboká ekonomická kríza, uspel radikálnymi sľubmi – napríklad vyhnaním celej vládnucej „kasty“ do púšte, zrušením centrálnej banky, zavedením dolára namiesto bezcenného pesa, zrušením sociálnych dávok či likvidáciou ministerstiev.
Koncom decembra potom oznámil zmenu či zrušenie viac ako 300 nariadení, ktoré podľa neho zväzujú ekonomiku. To všetko s odôvodnením, že kroky povedú k lepšiemu životu Argentínčanov. „Terapia šokom“ v podobe plánovaných škrtov a ďalšieho zdražovania však miestnym predovšetkým sťažuje život.
Turbulentné dianie prežíva aj tridsaťročný Ramiro Galeano, ktorý žije v meste Mendoza na západe krajiny. Živí sa ako sprievodca po Andách na voľnej nohe a pri tom študuje filmovú školu. „Som príslušníkom pracujúcej strednej triedy, čo považujem za privilégium,“ hovorí.
Od konca decembra máte nového prezidenta. Volili ste ho?
Nevolil. A tí, čo mu hlas dali, ho podľa mňa volili z rozčarovania. Politický systém totiž v Argentíne nefunguje a Javier Milei veľmi presne označil politikov „za kastu“, pretože v posledných rokoch nepomohli situáciu v krajine zlepšiť. Namiesto toho máme vysokú infláciu, obrovskú mieru chudoby a nepokoje v uliciach.
My, čo sme Mileia nevolili, sme presvedčení, že veci sa dajú posúvať vpred iným spôsobom. Vážime si tiež všetko vynaložené úsilie, aby sme mali napríklad verejné školstvo a zdravotníctvo, ktoré sú zadarmo a na vysokej úrovni.
Nemyslíme si, že práve liberálny kapitalizmus je najlepší spôsob, ako chrániť naše deti, rešpektovať prírodu a prosperovať ako spoločnosť. Nikto sa nemôže zachrániť sám.
Prekvapilo vás, že vyhral?
Neprekvapilo, mal som ale úzkostné myšlienky. Znepokojuje ma, že sa na všetko pozerá optikou komercie. Naopak, vôbec sa neobzeráme na to, čo je nám prirodzené.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
