Plán Bruselu kriminalizovať nekonsenzuálny sex v celej Európskej únii hrozí rozpadom, keďže hlavné mestá EÚ sa nezhodnú na spoločnej právnej definícii znásilnenia.
Vôbec prvý celoeurópsky právny predpis na ochranu žien pred násilím, ktorý Komisia predložila v roku 2022, má za cieľ definovať trestný čin znásilnenia ako sex bez súhlasu – bez toho, aby obete museli poskytovať dôkazy o násilí, vyhrážkach alebo nátlaku. Je založená na koncepcii „len áno znamená áno“ a sleduje nedávne zmeny právnych predpisov v krajinách ako Španielsko a Holandsko s cieľom odstrániť medzery a lepšie chrániť obete.
Rokovania s hlavnými mestami EÚ však už mesiace uviazli na mŕtvom bode, pretože dvanásť členských štátov – medzi nimi Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Poľsko, Maďarsko a Česká republika – je proti celoeurópskej definícii.
Francúzsko a Nemecko sa dostali pod paľbu za držanie blokujúcej menšiny. Podpora z ktorejkoľvek krajiny by stačila na zabezpečenie kvalifikovanej väčšiny pätnástich členských štátov zastupujúcich 65 % obyvateľov EÚ, ktoré sú potrebné na to, aby bol počet prekročený.
Švédska europoslankyňa Evin Incir pre Euronews povedala, že je „veľmi sklamaná“ francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a nemeckým ministrom spravodlivosti Marcom Buschmannom za to, že spolupracovali na zablokovaní legislatívy s Viktorom Orbánom, ktorý „znehodnocuje práva žien v Maďarsku“.
„Je nad moje chápanie, ako môžu ísť dvaja liberálni muži ruka v ruke s neliberálnou formou menšiny,“ povedal Incir pre Euronews. „Toto očakávam od Orbána, ale neočakávam to od Macrona alebo Buschmanna. Ale realita nám hovorí, že o budúcnosti žien a dievčat rozhodujú práve traja muži,“ dodala.
Incir, ktorý je hlavným vyjednávačom Európskeho parlamentu o spise stredoľavých socialistov a demokratov (S&D), tvrdí, že strana nemeckého kancelára Olafa Scholza podporila zahrnutie znásilnení na základe nedostatku súhlasu, ale že jeho koaliční liberálni partneri kladú prekážky.
Keďže pred júnovými európskymi voľbami sa kráti čas, bojovníci za práva žien sa obávajú, že spor by mohol spôsobiť pád celej legislatívy, čo by vykoľajilo plány EÚ zasiahnuť proti iným formám násilia vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov, nútených sobášov a kybernetického násilia, ako je napr. konsenzuálne zdieľanie intímnych obrázkov alebo „porno z pomsty“.
Zdroje blízke rokovaniam hovoriace pod podmienkou anonymity povedali pre Euronews, že zatiaľ čo Nemecko odmietlo podporiť definíciu z právnych dôvodov, francúzske veto bolo „politické“.
Hovorca francúzskej vlády však tvrdil, že ich stanovisko bolo tiež právne motivované. Tvrdia, že keďže trestné právo je v kompetencii členských štátov – s výnimkou takzvaných trestných činov EÚ, ktoré majú cezhraničný rozmer – trestné činy znásilnenia musia byť stíhané na národnej úrovni.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
