Napätie na Kórejskom polostrove je najväčšie za posledné roky. Analytici varujú, že sa tento rok bude situácia naďalej zhoršovať a hrozia pohraničné strety. Plnohodnotná vojna sa ale podľa väčšiny odborníkov Pchjongjangu nehodí.
Severokórejský režim od začiatku roka nezaháľa.
Už v prvom januárovom týždni vystrelil do mora pri hraniciach s Južnou Kóreou delostrelecké granáty, nasledovala prvá tohtoročná raketa odpálená do Japonského mora a v piatok 19. januára prišlo oznámenie o teste podvodného dronu, ktorý údajne dokáže niesť jadrové zbrane.
Toto všetko je v súlade s dlhodobým trendom zvyšovania počtu testov zbraní či iných akcií. V poslednej dobe sa ale v krajine deje niečo, čo nárast napätia signalizuje možno ešte viac.
„Severná Kórea vždy za úhlavného nepriateľa označovala USA. Južnú Kóreu popisovala ako okupovanú krajinu Spojenými štátmi, ktorá v podstate nerobí žiadne nezávislé akcie. Nedávno ale došlo k zmene, keď sa nepriatelia stali aj z Juhokórejcov. Je to naozaj zásadná zmena,“ povedal Zoznam Správam Bruce Bennett, analytik think-tanku RAND Corporation, ktorý v minulosti pôsobil na americkom ministerstve obrany a spolupracoval aj s japonskou a juhokórejskou armádou.
„KĽDR zároveň povedala, že zjednotenie, o ktoré sa má usilovať aj podľa vlastnej ústavy, je nemožné. Teda nie tak, že by nedokázala Južnú Kóreu dobyť, ale že mierové zjednotenie nie je možné,“ doplnil Bennett zoznam nepriateľských odkazov, ktoré odštartovali novoročným príhovorom Kim Čong-una.
Príprava na vojnu?
Najextrémnejším vysvetlením zmeny správania režimu v Pchjongjangu je, že ide o prípravu na vojnu.
Túto tézu predniesla dvojica uznávaných expertov – bývalý analytik americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Robert Carlin a americký jadrový vedec Siegfried Hecker, ktorý sa okrem iného podieľal aj na inšpekciách severokórejského jadrového programu.
„Veríme, že Kim Čong-un, rovnako ako jeho starý otec v roku 1950, urobil strategické rozhodnutie ísť do vojny,“ stojí okrem iného v ich článku, ktorý zverejnil špecializovaný analytický server 38 North.
Ako píše BBC, Hecker s Carlinom publikáciou textu „odpálili bombu“ a rozpútali horúcu debatu, v rámci ktorej sa k veci vyjadril celý rad ďalších expertov.
Väčšina z nich je však k vojnovej teórii skeptická. Hoci súhlasí, že zmena kurzu v postoji Pchjongjangu je zásadná a súvisí s ňou zrejme aj najvyššie riziko eskalácie za veľmi dlhú dobu, neverí, že vojna je tým, čo Kim Čong-un naozaj chce.
Riziko absolútneho zničenia v prípade jadrového útoku či ohrozenia režimu v prípade rozsiahlejšieho konvenčného útoku na Južnú Kóreu je podľa nich úplne očividné aj pre Pchjongjang, ktorý sa na prvom mieste usiluje hlavne o sebazachovanie.
Cesta k menším stretom v pohraničí?
Druhým odhadom, čo by Kim Čong-un mohol chcieť svojimi nedávnymi výpadmi docieliť, sú menšie ozbrojené strety, ostreľovanie alebo iné eskalačné incidenty v pohraničných oblastiach bez vypuknutia plnohodnotnej vojny.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
