Po tom, čo turecký parlament ratifikoval členstvo Švédska vo vojenskej aliancii, pozornosť sa obracia na Maďarsko. Viktor Orbán opätovne potvrdzuje podporu švédskej kandidatúre do NATO, no trpezlivosť spojencov naráža na limity.
Švédsko je bližšie ako kedykoľvek predtým k tomu, aby sa stalo členom NATO – ale jeho vstup do vojenskej aliancie, ktorý sa oneskoril už o viac ako rok, nie je stále istý.
Ruská invázia na Ukrajinu pred dvoma rokmi podnietila Švédsko a Fínsko k zmene dlhoročnej bezpečnostnej politiky a obe krajiny požiadali v máji 2022 o vstup do NATO. V tom čase sa očakávalo, že vstup bude rýchlym procesom vzhľadom na vyspelé armády oboch krajín, vysokú úroveň interoperability so silami aliancie a štatút členov EÚ.
Napriek tomu čelili prekážkam. Fínsko sa pripojilo k aliancii v apríli 2023 a pristúpenie Švédska ešte nebolo dokončené.
V utorok ratifikoval členstvo Švédska turecký parlament, čím sa krajina posunula o krok bližšie k vstupu do NATO, stále však čaká na konečný podpis tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana.
Maďarský parlament toto rozhodnutie ešte neratifikoval a odklady môžu pokračovať.
Čo je NATO?
Organizáciu Severoatlantickej zmluvy (NATO), alianciu kolektívnej obrany, založili v roku 1949. V priebehu rokov sa rozrástla z 12 zakladajúcich členov na dnešných 31.
Funguje na základe silného princípu načrtnutého v jej zakladajúcej zmluve, ktorý hovorí o tom, že ozbrojený útok proti jednému alebo viacerým členom NATO „bude považovaný za útok proti všetkým“.
Prečo trvá vstup Švédska tak dlho?
Zatiaľ čo všetky krajiny NATO súhlasili s členstvom Švédska a Fínska v aliancii, Turecko vyjadrilo obavy, najmä pokiaľ ide o aktivity kurdských skupín a obmedzenia vývozu zbraní do Turecka.
Výsledkom bolo, že v júni 2022 tieto tri krajiny podpísali spoločné memorandum, v ktorom načrtli kroky, ktoré podniknú na riešenie problémov Ankary. Turecko na oplátku uviedlo, že podporí vstup Švédska a Fínska do NATO.
Zatiaľ čo väčšina krajín NATO rýchlo členstvo Švédska a Fínska ratifikovala, Turecko a Maďarsko tento proces naťahovali. Nakoniec podpísali Fínsko, no Švédsko nechali čakať.
Počas júlového summitu NATO vo Vilniuse Erdoğan sľúbil, že pošle švédsku ratifikáciu do parlamentu, keďže obe krajiny potvrdili, že „úzko spolupracovali na riešení legitímnych bezpečnostných obáv Turecka“ a „ako súčasť tohto procesu Švédsko zmenilo svoju ústavu aj svoje zákony, výrazne rozšírilo svoju protiteroristickú spoluprácu proti PKK a obnovilo vývoz zbraní do Turecka“.
No nasledovali ďalšie meškania.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
