V roku 2020 spustila indonézska vláda na čele s prezidentom Joko Widodom veľkolepý projekt, ktorý mal 273-miliónovej krajine zaistiť potravinovú sebestačnosť. Celé roky indonézska vláda tvrdila, že sa usiluje o ochranu tropických rašelinísk. Prax však vyzerala úplne odlišne – a následky budú podľa ekológov nedozerné.
Jakarta projektom reagovala na spretrhanie globálneho dodávateľského reťazca v dôsledku pandémie covidu-19, neskôr mal byť plán obranou proti dopadom vojny na Ukrajine a v Gaze.
Cieľom bolo okrem iného predísť budúcim potravinovým krízam a zabezpečiť, že tamojšia populácia nebude závislá od dovozu plodín, ktoré si mnohí miestni nemôžu dovoliť.
Vláda si od projektu sľubovala vznik poľnohospodárskych oblastí, kde sa bude vo veľkom pestovať ryže, kukurica alebo maniok. K tomu mala poslúžiť premena až milióna hektárov pôdy, ktoré boli pôvodne vzácnymi a pre ekosystém kľúčovými rašeliniskami, píše americký denník The Washington Post.
Podľa údajov Úradu OSN pre projektové služby z roku 2020 pokrývali tropické rašeliniská v Indonézii plochu s rozlohou 24 miliónov hektárov, išlo teda o viac ako tretinu všetkých tropických rašelinísk na svete.
Tieto ekosystémy dokážu CO2 z atmosféry odstraňovať rýchlejšie ako lesy a prispievajú tak k zmierneniu globálneho otepľovania.
Jakarta síce v minulosti avizovala, že ich bude systematicky chrániť, kvôli ambicióznemu potravinovému projektu ale rašeliniská v posledných troch rokoch miznú. Navyše sa neukazuje, že by ich transformácia na poľnohospodársku pôdu vždy prinášala požadovaný výsledok.
Poľnohospodárska pôda vznikla napríklad v blízkosti dediny Bentuk Jaya v centrálnom Kalimantane. Obec s 1 500 obyvateľmi leží takmer výhradne na rašelinisku a miestni sa snažili pestovať plodiny v podmienkach, ktoré mali, píše americký denník.
Keď sa v roku 2020 objavili bagre, ľudia si podľa náčelníka dediny Mohamada Ibrahima mysleli, že im konečne prišla pomoc.
Posledné dve sezóny ale na kultivovanej pôde väčšina zasiatej ryže nevyrástla, prípadne vyprodukovala oveľa menej zŕn, než čakali. Plocha, ktorú vláda vypratala, navyše bola väčšia, než poľnohospodári dokázali v skromných podmienkach obhospodáriť. Tretina jej tak nakoniec zostala ležať úhorom.
V oblasti Gunung Mas miestne organizácie na ochranu životného prostredia zdokumentovali vyrúbanie 687 hektárov pôdy, ktoré malo nahradiť pole s maniokom. Aj tieto pozemky zostali ležať úhrom, uvádza ďalej WP.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
