Otázka, ako evolúcia dopustila, že z populácie nezmizli gény spojené s homosexualitou, zamestnáva vedu desaťročia. Nová štúdia ponúka možnú čiastočnú odpoveď. Spočívať má v génoch spojených s bisexualitou. Podľa nej sú evolučnou výhodou, ich nositelia totiž mávajú viac detí.
Ten paradox trýznil evolučných biológov po celé generácie. Právom, väznil priamo v srdci evolučnej teórie, trčal v nej ako nepatričnosť, anomálie, rozpor. Na jednej strane je homosexualita spojená s istými génmi, na druhej strane si ony gény nerozumejú s rozmnožovaním. „Keď dáte ony dve veci dohromady, nedávajú zmysel,“ cituje server The Hill Ťien-č‘ Čanga z Michiganskej univerzity .
„Gény, ktoré sú s homosexualitou spojené, vedú k nižšej reprodukcii. Akoby teda išli proti prirodzenému výberu. Postupne by teda mali z populácie jednoducho vymiznúť. Prečo stále existujú?“
Ako vysvetliť paradox: čo keď je to norma?
Magazín The Hill potom pripomína, že sa onen otáznik nerozpína iba nad svetom ľudskej sexuality. Homosexuálne správanie sa týka aj zvieracej ríše, poznajú ho gorily aj netopiere, bizóny, jelene, plameniaky, či husi. Podľa štúdie z roku 2019 vydanej časopisom Nature Ecology & Evolution sa homosexualita týka viac ako 1 500 druhov.
Aj preto práca dokonca spochybňuje, že by sme mali ako „normálnu“ brať heterosexuálnu príťažlivosť. Onen predpoklad nebol podľa autorského tímu štúdie vlastne nikdy autoritatívne a starostlivo preskúmaný. Autorský kolektív napokon ako hypotézu používa „defaultný“ stav sexuálneho správania, ktoré medzi pohlaviami nerozlišuje a je namierené voči všetkým.
V časopise Scientific American potom autori štúdie vysvetlili, prečo túto svoju teoretickú perspektívu k úvahe ponúkli. Základy zvieracej sexuality sa totiž formovali ešte dlho predtým, než sa vytvorili relatívne zrejmé biologické rozdiely medzi samcami a samicami. Sexuálne správanie sa vyvíjalo skôr, ako dokázali živočíšne druhy spoznať protiľahlé pohlavie podľa veľkosti, tvaru, farby, pachu. Sexuálne správanie, ktoré nerozlišuje pohlavie, tak mohlo byť prínosom, výhodou, nie zbytočným nákladom, mienia preto autori.
Nie je to jediný pokus o objasnenie údajného paradoxu. Iná hypotéza mienila, že evolúcia homosexualitu potrebuje, pretože podporuje, posilňuje medziľudské putá . Podobne problém vidí štúdia z magazínu Frontiers z roku 2020 .
Gén na viacero účelov
Tím Brendana P. Zietscheho prišiel s ďalšou hypotézou v roku 2021 v štúdii publikovanej magazínom Nature Human Behaviour. Vychádzal v nej z myšlienky, že celá vec s génmi je rozporuplnejšia. Istý zdieľaný gén totiž môže viesť k správaniu, ktoré môže mať protichodné následky. A s pomocou UK Biobank, ohromného archívu s viac ako 450 tisíckami genetických vzoriek spojených s detailnými dotazníkmi ohľadom života svojich nositeľov, prišiel Zietscheho kolektív na empirický dôkaz.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
