Podiel slovenských domácností, ktoré majú úspory na neplánované situácie, sa v roku 2023 nezmenil. Na neplánované situácie si aj vlani sporilo 62 % domácností, rovnako ako v roku 2022. Medziročne však klesol počet domácností, ktoré mali nasporený aspoň jeden mesačný plat i tých, ktoré dokázali nasporiť tri až šesť mesačných platov. Vyplýva to z prieskumu, ktorý si nechala vypracovať spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika.
„Úspory sú kľúčové pre vyrovnaný domáci rozpočet, a to predovšetkým vo vzťahu k nečakaným výdavkom, ideálny stav je mať nasporenú sumu aspoň vo výške troch mesačných platov,“ uviedla generálna riaditeľka spoločnosti KRUK Jaroslava Palendalová.
Podiel domácností, ktorým sa podarilo mať úspory vo výške aspoň jedného mesačného platu, sa znížil z 26 % v roku 2022 na 25 %. Menej bolo aj domácností, ktoré dokázali ušetriť jeden až tri mesačné platy, ich podiel klesol v roku 2023 z 28 % na 26 % a tiež tých, ktoré mali úspory vo výške tri až šesť mesačných príjmov (z 22 % na 21 %).
Mierne sa však zvýšil podiel domácností, ktoré si dokázali zabezpečiť úspory vo výške šesť až 12 mesačných platov, a to zo 14 % v roku 2022 na vlaňajších 16 %.
V roku 2023 sa takmer vyrovnal podiel mužov a žien s úsporami. Kým v roku 2022 sporilo 66 % mužov a 58 % žien, vlani prieskum ukázal, že úspory malo 62 % mužov a 61 % žien. Úspory majú najčastejšie mladí ľudia od 18 do 24 rokov a ľudia vo veku od 25 do 34 rokov. Ich najčastejšie úspory sú vo výške od jedného do troch platov. Sporia si zvyčajne vysokoškolsky a stredoškolsky vzdelaní ľudia.
„Sporiť sa darí predovšetkým obyvateľom Bratislavského a Žilinského kraja, najmenej obyvateľom kraja Nitrianskeho a Banskobystrického,“ priblížila Palendalová. Úspory pritom majú častejšie ľudia žijúci v manželstve, súkromní podnikatelia či zamestnanci v bankovníctve a poisťovníctve.
