Nechýbalo veľa a celý Blízky východ sa mohol na začiatku októbra ocitnúť vo vojne po tom, čo palestínsky Hamas zaútočil na Izrael. Tamojšia vláda bola totiž odhodlaná k preventívnemu úderu proti libanonskému radikálnemu hnutiu Hizballáh. Útok bol odvolaný na poslednú chvíľu, prezradil bývalý šéf izraelskej armády Gadi Eisenkot. O odvrátenie útoku sa zaslúžil americký prezident Joe Biden.
Bývalý šéf izraelskej armády Gadi Eisenkot uviedol, že patril k tým, ktorí sa proti útoku postavili na zasadnutí kabinetu 11. októbra. Porada podľa neho bola veľmi búrlivá.
„Takýto útok by bol strategickou chybou a pravdepodobne by vyvolal regionálnu vojnu,“ povedal Eisenkot v rozsiahlom rozhovore na izraelskej televízii Channel 12. Prvýkrát tiež verejne prehovoril o nezhodách medzi izraelskými predstaviteľmi ohľadom vedenia vojny.
Eisenkot uviedol, že kľúčom k odvolaniu úderu boli námietky, ktoré vzniesol spolu s ďalšími účastníkmi zasadnutia. Na otázku, či ich prítomnosť zabránila zlému rozhodnutiu, odpovedal: „Jednoznačne.“
Minister obrany Yoav Gallant a ďalší vysokí armádni predstavitelia sa údajne o úder proti Hizballáhu veľmi usilovali.
O odvrátení útoku sa podľa denníka The Wall Street Journal zaslúžil americký prezident Joe Biden, ktorý zavolal izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi a povedal mu, aby sa stiahol. V tej chvíli už izraelské bojové lietadlá čakali vo vzduchu na rozkazy.
Už v minulosti viedli vojnu
Izrael a Iránom podporovaný Hizballáh sú úhlavní nepriatelia, ktorí už v roku 2006 viedli 34-dňovú vojnu. Hizballáh disponuje desiatkami tisíc rakiet, ktoré môžu zasiahnuť akýkoľvek cieľ v Izraeli.
Od začiatku vojny v Gaze si Izrael a Hizballáh vymieňajú cezhraničné údery, ktoré postupne naberajú na intenzite. Ani jedna strana sa v súčasnosti podľa všetkých indícií neusiluje o totálnu vojnu.
Vodca Hizballáhu Hasan Nasralláh v nedávnom prejave vyhlásil, že ak Izrael začne vojnu s Libanonom, bude s ním hnutie bojovať „bez obmedzenia“.
Riešením sú dva štáty, Netanjahu nesúhlasí
Spojené štáty poskytli Izraelu silnú vojenskú a politickú podporu, ale stále častejšie ho vyzývajú, aby svoj útok zmiernil a podnikol kroky na vytvorenie palestínskeho štátu po vojne. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu to dôrazne odmieta.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)