fbpx

Putin chystá eskaláciu v Pobaltí, varujú analytici. Máme tri roky, tuší Estónsko

Ruský prezident Vladimir Putin (uprostred) pózuje s členmi Ľudového frontu a Národného hnutia kadetov mladej armády po tom, ako položil kyticu červených ruží k Pomníku Minina a Požarského počas Dňa národnej jednoty na Červenom námestí v Moskve 4. novembra 2023. Zdroj: FOTO TASR/AP

Ruský prezident Vladimir Putin zintenzívnil dlhodobú snahu Kremľa a chystá pôdu pre budúcu eskaláciu proti pobaltským krajinám. Uviedli to západní analytici, podľa ktorých ide o súčasť Putinových snáh o oslabenie NATO. Estónska premiérka Kaja Kallasová predpokladá, že Aliancia má na to tri až päť rokov, aby sa pripravila na vážne vojenské ohrozenie východnej Európy zo strany Ruska.

„Lotyšsko a ďalšie pobaltské štáty vyháňajú etnických Rusov zo svojich krajín. Je to veľmi vážna situácia, ktorá priamo ovplyvňuje bezpečnosť Ruska,“ vyhlásil Putin na utorkovom stretnutí s ruskými starostami.

Analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) v reakcii na jeho slová uviedli, že nezaznamenali žiadne indície, podľa ktorých by Pobaltiu hrozil zo strany Ruska bezprostredný útok. „Putin ale možno vytvára informačné podmienky pre budúce agresívne ruské akcie v zahraničí pod zámienkou ochrany svojich krajanov,“ myslia si experti.

Z približne 1,8 milióna obyvateľov Lotyšska je každý štvrtý ruského pôvodu. Mnoho Rusov ale nie sú lotyšskými občanmi, majú status takzvaného „neobčana“. V súvislosti s inváziou na Ukrajinu zaviedlo Lotyšsko pre „neobčanov“ jazykové testy, ktoré majú preveriť ich každodennú znalosť lotyštiny. Hrozia im odobratím povolenia na pobyt aj vyhostením.

Šéf Kremľa kvôli tomu Rigu v decembri obvinil z diskriminácie, štatút „neobčana“ označil za „úchylku“ a vyhlásil, že ak by sa lotyšskí Rusi nechceli vrátiť do svojej „historickej vlasti“, musí pre nich Rusko „vytvoriť vhodné podmienky“ na mieste.

Putin dlhodobo zľahčuje nezávislosť postsovietskych republík a tvrdí, že má právo chrániť Rusov v zahraničí. Kremeľ údajným útlakom ruskojazyčného obyvateľstva zdôvodňuje aj svoju inváziu na Ukrajinu.

Ruský prezident však v utorok poznamenal, že vojna začala už v roku 2008, kedy bolo prijaté rozhodnutie otvoriť Ukrajine dvere v NATO.

Analytici ISW už skôr vyhodnotili, že Putin pred dvoma rokmi vtrhol do susednej krajiny najmä preto, aby oslabil a nakoniec zničil Severoatlantickú alianciu. „Kremeľ a jeho aktéri vedú hybridnú vojnu o informačné operácie s cieľom destabilizovať NATO,“ uviedli v utorok.

Pauza v bojoch by Rusku hrala do kariet

Estónska premiérka Kallasová varovala, že Európa má tri až päť rokov na to, aby sa pripravila na návrat Kremľa ako hrozby na východnom krídle Aliancie.

(Článok pokračuje na ďalšej strane)

1 2
Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na [javascript protected email address]

Ficova IV. vláda
Zo zahraničia
Z domova
Kultúra a showbiznis
Ekonomika a biznis
Šport
TV Spark
Najčítanejšie