Pozícia Ursuly von der Leyenovej sa zdá byť neotrasiteľná. Medzi bruselskými kolegami predsedov Európskej komisie sa však nájdu aj takí, ktorí jej priamočiaru politiku nemusia. Ďalšiu neistotu zrejme prinesú aj výsledky júnových volieb do Európskeho parlamentu a hroziaci nástup populistov. Ustojí jedna z najvýraznejších perzón Únie nečakaný tlak?
Na vykreslenie politického zmýšľania von der Leyenovej nemusíme chodiť hlboko do minulosti. V októbri minulého roka po útoku teroristov z Hamasu pricestovala na neplánovanú návštevu Izraela. Bok po boku s Benjaminom Netanjahuom vyjadrila jasnú podporu Izraelu. Na prvý pohľad logický výrok, nie však pre desiatky vplyvných figúr v Bruseli. Tí predsedníčke Európskej komisie vytkli, že ignorovala spoločné uznesenie členských štátov.
Šéf únijnej diplomacie Josep Borrell vyjadrenie von der Leyenovej odmietol. Jej slová vraj zneli, akoby hovorili za celú EÚ. Tak tomu ale nebolo. „Stále častejšie sa chová ako kráľovná,“ prezradil pre web Politico jeden z bruselských diplomatov, ktorý si neželal byť menovaný. Dodal, že predsedníčka rada koná na vlastnú päsť a dá len na pripomienky svojho najužšieho tímu poradcov.
S blížiacim sa koncom jej päťročného mandátu sa špekuluje, či sa vôbec v druhej polovici roka bude o obhajobu postu šéfky Európskej komisie uchádzať. Sama von der Leyenová doteraz, aj napriek nátlaku svojich podporovateľov, kandidatúru neoznámila. Na prebiehajúcom zasadnutí Svetového ekonomického fóra v Davose iba stroho uviedla, že v nasledujúcich rokoch „budeme musieť nadviazať na to, čo sme dokázali v minulosti“. Vyzdvihla pomoc Ukrajine či legislatívu na boj s klímou.
Jej Európska ľudová strana (EPP) za ňou stojí. Na začiatku februára by mali jej členovia na okraj summitu v Bruseli rokovať o možnej kandidatúre. Prípadnú nomináciu by v polovici februára oznámili jej nemeckí kresťanskí demokrati (CDU), píše denník The Financial Times . Mandát končí von der Leyenovej v novembri.
Výpady Orbána a skrytý odpor Macrona
Podpora od jej spolustraníkov nie je prekvapivá. Ak však bude chcieť post obhájiť, musia ju najprv oficiálne nominovať lídri členských krajín EÚ a následne je povinné získanie väčšiny v novo zloženom Európskom parlamente. V roku 2019 ju do čela Európskej komisie doniesli proeurópske zoskupenia, teda Strana európskych socialistov, Európska ľudová strana a Obnova Európy. Získala tesnú väčšinu 383 hlasov.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
