Rozdiely medzi veľmi bohatými a väčšinu svetovej populácie sa neustále prehlbujú. Pomohol k tomu čerstvo aj covid. Zatiaľ čo majetok piatich najbohatších ľudí sveta sa od pandémie viac ako zdvojnásobil, päť miliárd ľudí za tú dobu schudobnelo. Na špici medzi miliardármi sa približuje významný míľnik: svet by mohol mať do desiatich rokov prvého dolárového bilionára, domnieva sa organizácia Oxfam.
Od roku 2020, keď svet zasiahla pandémia, sa majetok piatich najbohatších ľudí sveta podľa Oxfamu reálne zvýšil o 114 percent. Do tejto skupiny patrí šéf automobilky Tesla Elon Musk, majiteľ firmy na predaj luxusného tovaru LVMH Bernard Arnault a jeho rodina , zakladateľ Amazonu Jeff Bezos, zakladateľ technologickej firmy Oracle Larry Ellison a taktiež investičný guru Warren Buffett.
Súhrnná hodnota ich majetku sa zvýšila na 869 miliárd dolárov zo 405 miliárd. Za túto dobu sa hodnota ich majetku zvyšovala tempom 14 miliónov dolárov za hodinu, uvádza Oxfam .
Na druhej strane takmer päť miliárd ľudí v rovnakej dobe schudobnelo. Ak súčasný trend bude pokračovať, do desiatich rokov bude mať svet prvého človeka s majetkom viac ako jeden bilión dolárov, ale chudobu sa nepodarí vykoreniť skôr ako za 229 rokov.
Začalo to Rockefellerom
Za prvého dolárového miliardára na svete je považovaný John D. Rockefeller, ktorý vďaka svojej firme Standard Oil tento majetok dosiahol v roku 1916. Ak niekto dosiahne hranicu jedného bilióna dolárov, teda čísla, kde je za jednotkou 12 núl, a môže to byť aj niekto, kto v súčasnosti nie je na žiadnom zozname najbohatších ľudí sveta, mal by jeho majetok rovnakú hodnotu, ako je majetok Saudskej Arábie, krajiny bohatej na ropu, upozornila agentúra AP.
Správa Oxfam tiež zistila, že miliardári dnes riadia alebo sú hlavnými akcionármi siedmich z desiatich najväčších spoločností. Odhaduje, že 148 najväčších korporácií dosiahlo za rok do konca júna 2023 zisk 1,8 bilióna dolárov, čo je o 52 percent viac ako je trojročný priemer z predchádzajúcich rokov. To umožnilo vysokú výplatu akcionárom, hoci milióny zamestnancov museli bojovať s krízou životných nákladov, pretože inflácia im znížila reálne príjmy.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
