Po havárii lietadla v roku 1972 Roberto Canessa a ďalší preživší letu 571 nemali veľa nádejí na prežitie, v zasnežených Andách im chýbalo jedlo. Konzumácia mäsa z mŕtvol svojich priateľov sa zdala byť nemysliteľná. Napriek tomu bola jedinou šancou na prežitie. „Som hrdý na to, čo som urobil. Vybral som si život,“ spomína po rokoch Canessa na tragédiu, ktorú v novej snímke uvádza Netflix.
Film spoločnosti Netflix s názvom Society Of The Snow (Snežné bratstvo) ukazuje muky preživších, keď diskutujú o tom, či sa majú alebo nemajú živiť telami mŕtvych pasažierov, pričom niektorí z nich sľúbili svoje vlastné mŕtvoly ostatným, ak by zomreli. A podľa Canessy sa príbeh v poňatí režiséra Juana Antonia Bayonyho veľmi blíži skutočnosti.
Preživších na mieste v prvých dňoch zachránili len skromné kusy jedla, ktoré našli v troskách lietadla. V nadmorskej výške 3 570 metrov inak nebolo možné naraziť na vegetáciu alebo na živočíchy.
Hlad sa však po niekoľkých dňoch stal tak neúnosným, že sa niektorí pokúšali žuvať prúžky kože z batožiny a jesť penu z rozbitých sedadiel lietadla. Šance na záchranu sa vzďaľovali a preživší si len s plynúcim časom uvedomovali nevyhnutnosť ďalšieho kroku, pokiaľ chcú zostať živí.
Canessa aj ďalší cestujúci po desiatich dňoch utrpenia nakoniec použili úlomky skiel či žiletky, aby zo zmrznutých tiel odrezali kožu, svaly a tuk a následne sa prinútili prehĺtať malé sústa.
„Každý z nás dospel k rozhodnutiu aby jedol, len keď to zvládal,“ vypovedal nedávno Canessa pre britský Daily Mail. Do tvárí tiel sa nepozerali.
Myšlienka bola odporná, ale zvykli sme si
Podľa neho išlo o proces. „Najskôr som si myslel, že nedokážem využiť telá svojich mŕtvych priateľov. Potom sa to stalo niečím, čo bolo prirodzené. Takmer každodenná rutina, pretože jedlo bolo súčasťou nádeje, že sa odtiaľto dostanem. Rozhodol som sa žiť. Som hrdý na to, čo som urobil,“ povedal.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
