Väčšina najmodernejších procesorov sa vyrába len na Taiwane. Na ostrove, ktorý si nepokryte nárokuje Čína. Práve špičková výroba čipov je súčasťou taiwanskej obrannej stratégie. Ako sa jej podarilo získať „svetový monopol”?
„Poháňajú naše autá, lietadlá, vlaky. Závisí od nich naša komunikácia,“ vymenováva Igor Mikolic-Torreira z Centra pre bezpečnosť a nové technológie. „Bez nich by prestali tiecť peniaze.“
Sme závislí na elektronike. Jej srdcom sú takmer neviditeľné súčiastky: čipy. Nie sú drahé, jeden stojí napríklad pár eur (tie pokročilejšie rádovo viac). Avšak výroba je až neuveriteľne náročná. Firmy to rady prenechajú špecialistom. Za posledných 30 rokov sa výroba centralizovala. Európa a USA postupne presunuli výrobu polovodičov do Ázie.
Medzi ázijskými výrobcami vyčnieva jedno miesto: Taiwan. Čo sa týka najmodernejších čipov, nemá Taiwan konkurenciu. Napríklad do procesora M3 Max dokázala taiwanská firma TSMC napchať 92 miliárd tranzistorov.
Takéto superzložité súčiastky teraz vedia „vypestovať“ iba v taiwanských fabrikách. A celý svet – od USA cez Európu až po Čínu – chce vedieť, v čom tkvie ich tajomstvo.
Od poľnohospodárstva k mikroelektronike
Po pristátí v USA si 23-ročný študent Ši Čin-taj pripadal ako v inom svete. Písal sa rok 1969 a USA boli na technologickom vrchole. „Bol som šokovaný,“ spomína dnes 77-ročný taiwanský vedec. „Pomyslel som si, aký je Taiwan chudobný. A že s tým musím niečo urobiť.“
V centre diania sa ocitol v pravej chvíli. Rok 1969 vstúpil do učebníc ako rok, kedy človek pristál na Mesiaci a rozbehol sa predchodca internetu, ARPAnet . Dopyt po počítačoch začal rásť. Ši Čin-taj vyštudoval elektrotechniku na University of Princeton a pracoval na návrhu pamäťových čipov.
Medzitým v jeho vlasti na druhej strane sveta prebiehala intenzívna debata: Ako nasmerovať ekonomiku malého ostrovného štátu, aby smerovala do budúcnosti? Väčšinu hospodárstva tvorilo poľnohospodárstvo doplnené chemickým, textilným a strojárskym priemyslom.
„V 70. rokoch sa v globálnej aj v taiwanskej ekonomike diali veľké zmeny,“ opisuje Jana Sehnálková, odborná asistentka na katedre severoamerických štúdií. „Vplyv mali problémy americkej ekonomiky v dôsledku ropných šokov alebo normalizácie čínsko-amerických vzťahov. Došlo k rozviazaniu diplomatických stykov medzi USA a Čínskou republikou (oficiálny názov Taiwanu, pozn. red.). Taiwan nutne potreboval transformovať ekonomiku.“
Čo bude tou „surovinou“ pre 21. storočia? Všetko ukazovalo na kremíkové polovodiče. Taiwanský premiér presadil pragmatický prístup: „Nebudeme plytvať obmedzené zdroje na základný výskum. Sústredíme sa na výskum aplikovaný, ktorý bude užitočný pri výrobe.“
„Pochopil som, že bol čas vrátiť sa domov,“ spomína pre BBC na svoj návrat z USA Ši Čin-taj. Vo vlasti, vybavený akademickým aj praktickým know-how, spoluzaložil Inštitút pre priemyselný technologický výskum (ITRI). Na podobnú „skúsenú“ do cudziny potom poslal svojich kolegov.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
