Tisíce ľudí sa v sobotu zapojili do propalestínskej demonštrácie v centre Londýna, kde požadovali okamžité ukončenie bombardovania Pásma Gazy Izraelom, a to v konflikte, ktorý práve uzavrel prvých sto dní. Na zhromaždení prehovoril palestínsky spisovateľ Mohammed El-Kurd. „Náš deň príde, ale musíme normalizovať masakre ako status,“ vyhlásil. Po kritike na sociálnych sieťach sa však obhajuje, že sa iba preriekol a myslel úplný opak.
„Vyzývam vás, aby ste sa pozreli do očí gazanského dieťaťa a povedali mu, že ste sa snažili zo všetkých síl. Náš deň príde, ale nesmieme byť ľahostajní. Náš deň príde, ale musíme normalizovať masakre ako status,“ vyhlásil pred niekoľkými tisíckami ľudí na námestí Parliament Square palestínsky aktivista, spisovateľ a básnik El-Kurd.
„Zverstvá, ktoré izraelský režim pácha v Gaze, patria k najstrašnejším a najbrutálnejším tragédiám našich životov… A táto genocída nie je bez vinníka. Sionizmus je hlavnou príčinou všetkého, čo sa v Palestíne deje,“ pokračoval a sionizmus za veľkého potlesku následne označil za genocídu, vraždu a rasistickú ideológiu. „Má korene v osadníckej expanzii a rasistickej nadvláde, a my ju musíme vykoreniť zo sveta,“ povedal.
Davy zároveň požiadal, aby v protestoch neustávali, kým nebude Palestína slobodná. Tiež vyzval k „angažovanosti hmatateľnými činmi“, pretože „iba jazyk už nestačí“.
Po skončení demonštrácie sa však sieťami začalo šíriť video El-Kurdova radikálneho vyhlásenia o masakrom. A spisovateľ na kritiku reagoval:
„Samozrejme nie som idiot a nikdy by som to nepovedal. Jasne som hovoril, že by sme nemali byť samoľúbi, že by sme nemali normalizovať masakre. Zámerné prekrúcanie mojich slov svedčí o vašom vlastnom bankrote,“ napísal na sieti X a vyjadrenie neskôr doplnil predpripraveným textom, z ktorého údajne čítal.
„Všetci sme to počuli. Je to na videu,“ objavilo sa ale neraz pod príspevkom. Podľa niektorých používateľov pripravený text nekorešpondoval s vyhlásením zachyteným na kameru a aktivista jednoducho podporil terorizmus.
Mohammed El-Kurd pochádza z Jeruzalema, kde sa po stretoch vo východnej časti v roku 2021 stal významným palestínskym aktivistom. Kontroverzné sú predovšetkým jeho časté výroky na X, kde ho sleduje vyše 380-tisíc užívateľov.
V minulosti sa napríklad pochvalne vyjadril k prípadu šiestich teroristov, ktorí v roku 2021 utiekli z väznice Gilboa a tituloval ich ako „politických väzňov“. Americkú armádu potom označil za „vražednú teroristickú organizáciu“, uvádza server The Jerusalem Post.
Spolu so svojou sestrou Munou bol časopisom Time menovaný jedným zo 100 najvplyvnejších ľudí roku 2021 za to, že „pomohol podnietiť medzinárodnú zmenu rétoriky vo vzťahu k Izraelu a Palestíne“.
