Európa začala zbrojiť ako o život. Dopomohla tomu vojna na Ukrajine

Reklama
Na archívnej snímke z 27. októbra 2023 nemecký minister obrany Boris Pistorius odpovedá na otázky v Hamburgu. Nemecká armáda musí byť "oporou odstrašovania" v Európe. Uviedol to Pistorius v novom usmernení pre Bundeswehr po invázii Ruska na Ukrajinu vo štvrtok 9. októbra 2023. FOTO TASR/DPA

Európske štáty míňajú za zbrojenie každým rokom stále viac peňazí, aby dohnali to, čo zanedbávali. Ruská invázia na Ukrajinu začala pred takmer dvoma rokmi, no tento proces v mnohých krajinách výrazne urýchlila. Trend však začal už niekoľko rokov pred touto vojnou. V posledných desiatich rokoch rástli európske výdavky na obranu štvorpercentným tempom, v nasledujúcich rokoch by mohli rásť ročne o šesť percent.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius sa v tejto súvislosti vyjadril, že krajiny sa musia pripraviť na vojnu a byť schopné brániť sa. Podobne sa v poslednej dobe vyjadrili aj vládni predstavitelia ďalších európskych krajín, napríklad Švédska, Holandska, Belgicka alebo Estónska.

Nemecko pritom dlhé roky patrilo k neplničom záväzku vydávať dve percentá HDP na obranu. Ekonomike v krajine sa aktuálne príliš nedarí, ale Berlín od pokračujúceho navyšovania výdavkov na obranu ustupovať nechce. S obnovou nemeckých ozbrojených síl má pomôcť aj špeciálny fond s objemom 100 miliárd eur.

Ešte v roku 2022 štáty Európskej únie minuli za obranu rekordných 240 miliárd eur, potvrdila Európska obranná agentúra (EDA).

Krajiny EÚ však zaostávajú za svojimi sľubmi. Únia napríklad do tohtoročného marca zjavne nedodá Ukrajine milión delostreleckých granátov, ako pôvodne avizovala. Veľká väčšina európskych štátov Severoatlantickej aliancie (NATO) ani vlani nesplnila členskú povinnosť dávať na obranu aspoň dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP).

Poľsko s 3,9 percenta celému rebríčku dominovalo, zatiaľ čo Slovensko s dvoma percentami akurát presne splnilo aliančnú povinnosť. Záväzok dodržalo ešte Grécko (tri percentá), Estónsko (2,7), Fínsko, Litva (zhodne 2,5 percentá), Maďarsko, Rumunsko (zhodne 2,4 percentá), Lotyšsko (2,3 percentá) a Británia (2, 1 percentá).

Fínsko, Grécko, Maďarsko, Lotyšsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko mali deficit verejných financií vyšší ako tri percentá, prípadne úroveň ich verejného dlhu prekročila 60 percent HDP. Nevošli sa teda do takzvaných maastrichtských kritérií, ktorých splnenie je predpokladom pre vstup do eurozóny.

Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na [javascript protected email address]

Ficova IV. vláda
Zo zahraničia
Z domova
Kultúra a showbiznis
Ekonomika a biznis
Šport
TV Spark
Najčítanejšie