Voľby do Európskeho parlamentu síce odštartujú až o pol roka, no už teraz sa však okolo nich rozpútala prvá mediálna smršť. Vyvolal ju šéf Európskej rady Charles Michel, keď minulý víkend nečakane oznámil, že sa chystá v júni sám kandidovať do europarlamentu ako líder belgického Reformného hnutia a v prípade úspechu sa predčasne vzdá svojej súčasnej funkcie. To však tiež znamená, že ak sa dvadsaťsedmička urýchlene nedohodne na jeho nástupcovi, prejdú právomoci „európskeho prezidenta“ na únijný problém Viktora Orbána, ktorého Maďarsko bude od leta predsedať EÚ.
Na Michela sa kvôli jeho rozhodnutiu zniesla v posledných dňoch veľmi tvrdá kritika a obvinenie, že uprednostňuje vlastnú kariéru pred európskymi záujmami. „Ako predseda Európskej rady Michel prejavil predovšetkým pohŕdanie parlamentom, do ktorého teraz kandiduje. Je to cynické a neuveriteľné. Kapitán, ktorý opúšťa svoju loď uprostred búrky, ukazuje, že sa nestará o osud Európy,“ pustila sa do politika holandská europoslankyňa Sophie in’t Veldová. Aj server Politico píše, že „hoci je Michelovo rozhodnutie legálne, vyvíja obrovský tlak na vodcov Únie, ktorí sa budú musieť pokúsiť čo najrýchlejšie nájsť jeho nástupcu“.
Predseda Európskej rady je zodpovedný za koordináciu stretnutí najvyšších predstaviteľov EÚ . Michel mal tento úrad, ktorý sa prezýva „európsky prezident“, pôvodne zastávať až do konca novembra. Ak však vyhrá voľby do europarlamentu, zloží funkciu najneskôr v polovici júla. Únijní lídri tak budú mať mimoriadne krátky termín – len necelý mesiac – na voľbu nového šéfa. Keď sa nedohodnú, prejde zodpovednosť za riadenie summitov dvadsaťsedmičky na lídra predsedníckej krajiny, teda na Orbána, čo si mnohí nedokážu predstaviť.
Strach môže byť motiváciou
Maďarský premiér má s ostatnými lídrami EÚ dlhodobé spory napríklad ohľadom zasielania vojenskej pomoci napadnutej Ukrajine, rozširovania protiruských sankcií alebo kvôli porušovaniu pravidiel právneho štátu v jeho vlastnej krajine. Kritikmi je označovaný za populistického a autoritárskeho politika. Európsky parlament dokonca vlani vyzval členské štáty, aby Budapešti rotujúce predsedníctvo odobrali.
„Michel oznámil svoju rezignáciu dostatočne dopredu, aby lídri štátov EÚ stihli včas vybrať jeho nástupcu alebo nástupkyňu. Je pravda, že tento proces bude musieť byť urýchlený, práve tento faktor ale môže zafungovať ako zvláštna motivácia, aby politická dohoda na budúcich šéfoch európskych inštitúcií prebehla včas a príliš sa nepreťahovala,“ myslí si analytička Asociácie pre medzinárodné otázky Vendula Kazlauskas.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
