Priemerná životnosť veterných turbín je okolo 20 rokov. Veterné elektrárne sú z 85 percent recyklovateľné, zvyšný podiel tvoria lopatky, z ktorých väčšina končí na skládke. Začínajú však vznikať projekty, ktoré im vdychujú nový život.
Priemysel vyrábajúci veternú energiu sa dynamicky rozvíja. Iba v roku 2022 bolo celosvetovo inštalovaných zhruba 78 gigawattov veternej kapacity, čo by stačilo na napájanie asi sedemnástich miliónov amerických domácností po dobu jedného roka. Do konca tohto desaťročia by malo byť postavených najmenej ďalších 1000 gigawattov veterných fariem rôzne po svete.
Kvôli novým veterníkom sa však vyrába aj viac lopatiek, ktoré predstavujú problém. Sú vyrobené predovšetkým zo sklenených vlákien, neobsahujú kovy a ani minerály, ktoré by bolo možné znova použiť. Navyše sú potiahnuté epoxidovými živicami, kvôli čomu je obzvlášť ťažké ich rozdrviť. V dôsledku toho je väčšina vyslúžilých lopatiek turbín spálená alebo končí na skládkach.
Najväčší svetoví výrobcovia turbín sa síce usilujú o vytvorenie recyklovateľných lopatiek, ale zdokonalenie tejto technológie a jej implementácia bude podľa odborníkov trvať roky. Navyše turbíny inštalované v raných zariadeniach sa blížia ku koncu svojej životnosti.
Iba v Európe bude podľa niektorých odhadov do roku 2025 každoročne vyradených zhruba 25 000 metrických ton lopatiek veterných turbín. V Spojených štátoch je každý rok vyradených až deväť tisíc zariadení, do roku 2040 sa tento počet má zvýšiť na dvadsaťtisíc ročne. Čo do materiálu to predstavuje kumulatívnu hmotnosť cez dva milióny ton.
Najproblematickejším dielom sú z hľadiska recyklácie alebo ďalšieho využitia listy rotora, ako krídla a lopatky tvorené kompozitmi väčšinou na báze sklolaminátu, novšie pri dlhších listoch s kevlarovým driekom. Vzhľadom na vývoj účinnejších profilov s prvkami na obmedzenie hlučnosti už nie sú listy demontovaných elektrární na pôvodný účel repasovateľné a použiteľné.
V Spojených štátoch, Kanade aj niektorých európskych krajinách však v posledných rokoch vznikajú projekty, ktoré nerecyklovateľné časti vyslúžilých veterníkov dokázali využiť na nové účely. Agentúra Bloomberg uvádza niekoľko príkladov firiem, ktorých zakladatelia spája jedno: snaží sa o to, aby obnoviteľná energia neprodukovala ďalší odpad, ktorý by zaťažovať životné prostredie.
„Odkladáme likvidáciu,“ hovorí Angela Nagle, bývalá inžinierka Intelu, ktorá v roku 2022 spoluzaložila írsku spoločnosť BladeBridge s cieľom premeniť vyradené lopatky turbíny na lávky pre peších. Hoci aj tieto mosty nakoniec tiež dosiahnu koniec svojho životného cyklu, Nagle hovorí, že týmto spôsobom pridá lopatkám čas navyše. „Je to odďaľovanie problému, aby sme videli, či niekto iný príde s riešením pre tretí život,“ hovorí.
Ihrisko s minimálnou uhlíkovou stopou
Firma BladeBridge je jednou zo spoločností, ktoré lopatky bývalých veterných turbín využívajú. Ďalší z nich vyrába napríklad lavičky do parkov, alebo stojany na bicykle.
Keď Rotterdamská nadácia Kinderparadijs Meidoorn potrebovala v roku 2006 uviesť do prevádzky nové ihrisko, obrátila sa na architektonickú firmu Superuse Studios známu využívaním už použitých materiálov. Partnerstvo vyústilo v jeden z prvých projektov premeny veterných turbín na svete.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
