Nové vlády v nemeckých spolkových krajinách Hesensko a Bavorsko chcú z úradov, škôl i verejnoprávnych médií odstrániť takzvané rodovanie, teda zohľadňovanie rodovej rovnosti používaných výrazov. Médiám a univerzitám sa takýto postup nepáči, krajinské vlády sa ale odvolávajú na autority v otázkach pravopisu.
Rada pre nemecký pravopis s nevôľou konštatovala, že sa na zápis rodovo vyvážených výrazov stále častejšie používajú interpunkčné znamienka a ďalšie znaky, ako sú dvojbodka, hviezdička či podčiarknutie, ktoré však nepatria k jadru nemeckého jazyka.
Príkladom takýchto zápisov je v nemčine výraz Bürger:innen, ktorý znamená občania a občianky. Namiesto dvojbodky, hviezdičky a podčiarkovníka sa používajú aj zátvorky a veľké písmená. Výsledkom je potom zápis Bürger(innen), prípadne BürgerInnen. Rada pre nemecký pravopis sa v oficiálnych predpisoch, čím sa pri písaní riadí, k takzvaným rodovým znamienkam ústretovo nepostavila.
„Tieto spojovacie symboly nie sú súčasťou jadra nemeckého pravopisu. Majú napriek svojej formálnej jazykovej funkcii metajazykového významu sprostredkovať rodovú identitu – mužskú, ženskú, inú,“ uviedla rada. Poznamenala tiež, že takáto podoba zápisu je navyše nad rámec skratkových foriem, ktoré už predpisy upravujú. V skrátenej podobe sa občania a občianky zapisujú ako Bürger/-innen.
S rodovaním za pomoci zvláštnych znakov sa rozhodla skoncovať nová hesenská vláda pod vedením súčasného premiéra Borisa Rheina z konzervatívnej Kresťanskodemokratickej únie (CDU). Ten doteraz vládol so Zelenými, po vyhraných októbrových voľbách si ale za partnera vybral sociálnych demokratov (SPD). Do koaličnej zmluvy sa tak dostala formulácia, že verejná správa a ďalšie štátne a verejné inštitúcie sa takýmto zápisom so špeciálnymi znakmi budú vyhýbať. Týka sa to aj škôl, univerzít a verejnoprávnych médií.
„Zároveň stanovíme, že štátne a verejnoprávne inštitúcie (ako školy, univerzity a televízie s rozhlasom) sa vyvarujú rodových znamienok a budú sa riadiť orientáciou vytýčenou Radou pre nemecký jazyk,“ uvádza koaličný dokument.
Hesenská verejnoprávna rozhlasová a televízna spoločnosť HR, ktorá je členom celonemeckej siete ARD, plánovaný zákon kritizovala. Nariadenie, ktoré by predpisovalo používať určitú formu jazyka, by podľa HR porušovalo zásadu vysielacej slobody. Spoločnosť poznamenala, že politici by do podoby písanej a hovorenej komunikácie nemali nijako zasahovať.
Voči postoju nastupujúcej Rheinovej vlády sa vymedzili fakulty germanistiky hesenských univerzít v Giessene, Darmstadte, Kasseli a Marburgu. V spoločnom vyhlásení žiadajú, aby sa politici CDU a SPD zdržali v koaličnej zmluve spomínanej pasáže o zákaze.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
