Štáty Európskej únie a europoslanci sa v stredu po mnohých rokoch neúspešných snáh zhodli na nových migračných a azylových pravidlách Únie. Séria noriem počíta s efektívnejšími kontrolami migrantov, rýchlejším vrátením neúspešných žiadateľov o azyl do krajín pôvodu i povinnou solidaritou všetkých štátov s preťaženými krajinami. Pomôcť im budú môcť rôznymi spôsobmi.
„Skvelá správa. Dokázali sme to. Vyjednávali sme v trialógu dva dni a dve noci a je to tam. Zhodli sme sa na komplexnom pakte o migrácii a azyle s lepšou ochranou našich vonkajších hraníc, väčšou solidaritou a väčšou ochranou zraniteľných a žiadateľov o azyl. Som dnes taká pyšná, dokázali sme to,“ uviedla vo videu na sociálnej sieti X eurokomisárka pre vnútorné veci Ylva Johanssonová.
Aby norma začala platiť, musia ju ešte schváliť ministri členských krajín a plénum Európskeho parlamentu. To sa už však považuje za formalitu. Teraz sa očakáva, že belgické predsedníctvo Rady EÚ začne práce na dokončení legislatívnych textov s cieľom finálneho schválenia budúci rok vo februári.
Podľa predsedníčky Európskeho parlamentu Roberty Metsolaovej vstúpi tento deň do histórie. „Je to deň, keď EÚ dosiahla prelomovú dohodu o novom súbore pravidiel pre riešenie migrácie a azylu,“ uviedla na sieti X. „Som veľmi hrdá na to, že s paktom o migrácii a azyle prinášame potrebné riešenia,“ dodala.
Migračný balíček sa skladá z niekoľkých legislatívnych návrhov. Je medzi nimi napríklad nariadenie o skríningu, ktoré zavádza povinný skríning ľudí na vonkajších hraniciach. Ďalej balíček obsahuje revíziu prijímacej smernice, ktorá reguluje podmienky prijímania žiadateľov o azyl, či revíziu kvalifikačného nariadenia, ktoré upravuje normy, ktoré musí človek spĺňať pre nárok na medzinárodnú ochranu.
Hojne diskutovanou a kľúčovou časťou balíka bolo nariadenie o azylovom a migračnom manažmente (takzvané AMMR), ktoré zavádza pravidlá pre solidaritu medzi členskými štátmi. Tie preťaženým krajinám pomôžu buď prijatím časti migrantov, finančne alebo materiálne.
Na poslednej časti migračného balíčka, takzvanom krízovom nariadení, sa zástupcovia členských štátov EÚ zhodli tento rok na začiatku októbra. Následne sa začalo konať práve v takzvaných trialóziách, teda medzi zástupcami španielskeho predsedníctva, Európskeho parlamentu a Európskej komisie.
Český minister vnútra Vít Rakúšan opakovane zdôrazňoval, že pre Českú republiku bolo dôležité, aby boli v normách jasne definované tri spôsoby solidarity so štátmi zaťaženými migráciou, z ktorých každý musí mať rovnakú hodnotu. Žiadal tiež, aby bolo na danom štáte, ktorý zo spôsobov si vyberie.
„Prvý spôsob solidarity, ktorý je dlhodobo odmietaný ako povinný a v júnovom návrhu ako povinný tiež nie je, sú premiestnenie migrantov. Potom je tu finančná solidarita a samozrejme aj technicko-logistická pomoc krajine, ktorá je aktuálne postihnutá závažnou vlnou migrácie,“ vysvetlil na začiatku decembra v Bruseli Rakúšan.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
