Budúca lunárna stanica, spoločný projekt Číny a Ruskej federácie, by mohla obsahovať aj jadrovú elektráreň.
Ruská agentúra Roskosmos už pred rokom predstavila podobné plány, ktoré počítajú s výstavbou mesačnej jadrovej elektrárne medzi rokmi 2033 a 2035. Ako informuje portál pravda.sk, agentúra Reuters tieto tvrdenia potvrdila, odvoláva sa pritom na predstaviteľov lunárnej misie Číny.
Mesiac po 40 rokoch opäť v záujme mocností
V marci 2025 pristál na mesiaci modul od americkej spoločnosti Firefly Aerospace s názvom Blue ghost. Odráža to snahu o pristátie na mesiaci vládnych aj súkromných agentúr v posledných rokoch odštartovanú v roku 2013, kedy sa podarilo čínskej sonde Čchang-e 3 pristáť na mesiaci prvýkrát od roku 1976. Do konca dekády majú v pláne pristátie s ľudskou posádkou obe vesmírne veľmoci, USA aj Čína, ktorá za posledných 30 rokov investovala miliardy do rozvinutia svojho vesmírneho programu v snahe konkurovať Rusku a hlavne USA.
Práve s americkou agentúrou NASA sa čínsky plán dobývania mesiaca zhoduje, pričom USA rátajú s pristátím ľudskej posádky na Mesiaci v roku 2027, Čína o 3 roky neskôr v roku 2030.
Okrem jadrovej energie aj solárna
Technický šéf misie Čchang-e 8, Pchej Čao-jü v Šanghaji uviedol, že okrem jadrovej energie by mohla novopostavená Medzinárodná lunárna výskumná stanica(ILRS) využívať taktiež solárnu energiu. Zahrnutie jadrovej energetickej jednotky do prezentácie čínskeho inžiniera pre predstaviteľov 17 krajín a medzinárodných organizácií podľa Reuters naznačuje, že Peking túto myšlienku Moskvy podporuje, hoci ju nikdy oficiálne neoznámil.
Rusko začne v roku 2027 budovať vlastnú vesmírnu stanicu
Vynesením prvého modulu plánuje Rusko v roku 2027 začať s výstavbou vlastnej vesmírnej stanice.
Jadro Ruskej orbitálnej stanice (ROS) by malo byť dokončené do roku 2030. Tvoriť ho budú štyri moduly: vedecký a energetický, univerzálny uzlový, základný a spojovací. Rozšírenie ROS je plánované v rokoch 2031-33 pripojením ďalších dvoch modulov.
Šéf Roskosmosu Jurij Borisov zdôvodnil vybudovanie ROS údajne zlým stavom Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS).
„Všetci veľmi dobre viete, v akom stave je ISS. A čo je najdôležitejšie: Nesmieme prerušiť naše vesmírne lety s ľudskou posádkou,“ povedal pri prezentácii harmonogramu výstavby novej stanice.
ROS má podľa Borisova tiež pomôcť riešiť problémy vedecko-technického rozvoja a národnej bezpečnosti, kde z dôvodu technologických obmedzení a medzinárodných dohôd nie je možné využiť ruský segment ISS, ako aj zvýšiť konkurencieschopnosť domácich systémov s ľudskou posádkou. Stanica bude slúžiť aj ako platforma na testovanie vesmírnych technológií.
Podľa Borisova sa ruský vesmírny program neobmedzuje len na výstavbu ROS, ale počíta aj s vytvorením súvisiacej infraštruktúry s kozmodrómom Vostočnyj, novými nosnými raketami a vesmírnymi kapsulami. Zmluvy o vývoji a testovaní rakiet sú už podpísané.
Celkovo chce Rusko do výstavby stanice investovať v prepočte šesť miliárd eur. Hlavný konštruktér ROS Vladimir Koševnikov avizoval aj využitie umelej inteligencie.
Pôvodne mala byť ISS, ktorá slúži viac ako 25 rokov, už dávnejšie navedená do atmosféry, kde by čiastočne zhorela a jej zvyšky by dopadli do oceánu. Najnovšie má zostať na obežnej dráhe Zeme minimálne do roku 2028.
Americká vesmírna agentúra NASA i európska ESA prejavili záujem pokračovať v jej prevádzke. Po začatí vojny na Ukrajine v dôsledku vyhrotenia vzťahov so Západom však Rusko oznámilo odstúpenie od tohto spoločného projektu „po roku 2024“. Moskva nakoniec vlani avizovala, že na prevádzke ISS sa bude podieľať do roku 2028.
