Keď sa povie dôchodok, mnohí z nás si predstavujú pokojné dni bez stresu z práce, viac času na rodinu a koníčky alebo konečne vytúžené cestovanie. V skutočnosti však ide najmä o peniaze, konkrétne o príjem, ktorý by mal nahradiť našu mzdu, keď už prestaneme pracovať. A práve tu nastáva problém. Dôchodok totiž zďaleka nepokrýva toľko, na koľko sme boli zvyknutí počas aktívneho života.
Z ekonomického hľadiska je dôchodok vnímaný ako náhrada mzdy, nie ako bonus od štátu. Na Slovensku je však táto náhrada výrazne nižšia, než by si väčšina ľudí priala. Podľa pluska.sk, aktuálne pokrýva len približne polovicu pôvodného príjmu . Čo znamená, že ak ste zarábali 1 000 eur mesačne, po odchode do penzie sa váš mesačný rozpočet scvrkne na niečo cez 500 eur.
Realita dôchodkov v číslach
Podľa údajov Sociálnej poisťovne za rok 2024 bola priemerná mzda na Slovensku 1 524 eur, zatiaľ čo priemerný dôchodok dosahoval iba 683,10 eur. To predstavuje náhradu len 44,82 % pôvodného príjmu. Takéto zníženie príjmu zasahuje predovšetkým ľudí s nižšími mzdami, pre ktorých je aj bežné fungovanie počas pracovného života výzvou. A keď príde dôchodok, situácia sa môže ešte zhoršiť.
Ženy a dôchodky: dvojitá nevýhoda
Tento problém ešte viac dopadá na ženy. Štatistiky ukazujú, že dôchodky žien sú v priemere o pätinu nižšie ako u mužov. Dôvodov je hneď niekoľko – ženy častejšie prerušujú pracovný život kvôli materskej, pracujú častejšie na skrátené úväzky a celkovo zarábajú menej. Navyše sa dožívajú vyššieho veku, a tak musia s nižšou penziou vyžiť dlhšie obdobie.
Slováci chcú viac, no neveria systému
Prieskumy ukazujú, že až 54 % Slovákov považuje kvalitný dôchodok za jednu z najväčších životných priorít. Ľudia chcú v starobe viac než len prežívať – túžia po istote, voľnosti a možnosti rozhodovať o svojom čase a peniazoch. No realita je taká, že väčšina neverí, že by im dôchodok z prvého piliera na život stačil.
- 35 % ekonomicky aktívnych očakáva, že dôchodky budú ešte nižšie než dnes.
- Ďalších 30 % predpokladá, že sa nezvýšia vôbec.
- 79 % ľudí sa obáva, že z dôchodku nezaplatia ani bežné životné náklady.
- 52 % zamestnaných by chcelo ísť do dôchodku skôr, než je povinné, no nevidia to ako reálne.
Demografická kríza na obzore
Situáciu komplikuje aj demografický vývoj. Na dôchodok sa blíži silná generácia tzv. „Husákových detí“, no mladých ľudí, ktorí by mali prispievať do systému, je čoraz menej. Znamená to zvýšený tlak na štátny dôchodkový rozpočet a zároveň možnosť, že miera náhrady príjmu klesne ešte viac – dokonca na úroveň 35 až 40 %.
Ak si to predstavíme prakticky, niekto, kto dnes zarába 1 000 eur, by v budúcnosti mohol mať dôchodok len okolo 350 až 400 eur. A to už nie je len otázka komfortu, ale existenčná výzva.
Téma dôchodkov nie je vzdialená budúcnosť, ale otázka dneška. Či už máte 25 alebo 55, je dôležité začať uvažovať o tom, z čoho budete žiť, keď práca už nebude vašou dennou rutinou.
