Klimatická kríza patrí v súčasnosti k najväčším problémom ľudstva. Z dlhodobého hľadiska človek ohrozuje nielen sám seba a celú existenciu ľudskej rasy, ale tiež životy ostatných druhov na planéte. Naša civilizácia je závislá na fosílnych palivách, ktoré spaľujeme a do ovzdušia uvoľňujeme skleníkové plyny. Netreba pripomínať, že tento proces prispieva ku klimatickej zmene.
Vedci dlhodobo na tento problém upozorňujú, no to je maximum, čo môžu zo svojej pozície urobiť. Našťastie si celosvetový malér uvedomujú aj kompetentní, ktorí majú vo svojich rukách politickú moc. Globálne plány smerujú k uhlíkovej neutralite do roku 2050, 2060 či 2070. Týmto zeleným projektom, ktoré by mali ozdraviť našu planétu, by mohla pomôcť aj slnečná energia.
Optimistické vyhliadky do budúcnosti
Solárna energia je najdostupnejším zdrojom energie na Zemi. Donedávna sa však stretávala s nie práve najoptimistickejšími postojmi, najmä pre svoju ekonomickú náročnosť a efektívnosť solárnych panelov. Lenže technológie pokročili vpred a pre tento segment to platí azda dvojnásobne. Štúdia uverejnená v prestížnom vedeckom časopise Nature dokonca optimisticky predpokladá, že solárna energia postupne ovládne globálne trhy s elektrinou.
Medzi rokmi 2010 až 2020 klesali náklady na solárnu fotovoltiku každoročne o 15 percent, zároveň o 25 percent ročne vzrástla inštalovaná kapacita elektrárne, teda maximálne množstvo elektriny, ktoré môže solárna elektráreň vyrobiť za špecifických podmienok. Ak sa takýto progres zachová aj v najbližšom období, solárna fotovoltaická energia spolu s veternou energiou sa zdajú byť nezvratne dominantnými technológiami výroby elektrickej energie v priebehu jedného až dvoch desaťročí. Ich miera nárastu spolu s nákladmi totálne drvia všetky dostupné alternatívy v súčasnosti.
Okrem toho prechádza solárne odvetvie neustálym zdokonaľovaním technológie dizajnu a výroby fotovoltických zariadení. Solárne bunky, z ktorých sa solárne panely skladajú, sú čoraz účinnejšie pri premene slnečnej energie na elektrinu. Veľkosť plochy potrebnej na výrobu daného množstva elektrinu sa tak znižuje, rovnako ako náklady na výrobu elektriny zo soláru.
Veda pokročila aj v recyklovaní solárnych panelov. Tie by už čoskoro mali byť 100%-tne recyklovateľné. Masívne sklo a hliníkový rám, ktoré tvoria 90 percent panela, sa recyklujú jednoducho, o čosi komplikovanejšie to je s waferom – menšou vodivou časťou zatavenou v polyméri. Obsahuje striebro a ďalšie kovy, čo tento „zelený proces“ komplikuje. Českí výskumníci však nedávno prišli na to, že keď wafer rozdrvia, vedia vylepšiť vlastností hliníkových zliatin a zo solárnych panelov môže profitovať aj zlievarenské odvetvie.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
