Napriek očakávanému deficitu verejných financií viac ako 6 % hrubého domáceho produktu by mal verejný dlh SR tento rok dočasne klesnúť pod 57 % HDP. Od budúceho roka však bude opäť rásť, postupne až nad úroveň 60 % HDP. Jeho nárast by mal spomaľovať žiadaný pokles schodku hospodárenia v ďalších rokoch. Predpokladá to Ministerstvo financií SR v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026, ktorý predložilo na pondelkové (11.12.) rokovanie tripartity.
Rezort financií pripomenul, že počas pandémie hrubý dlh verejnej správy prudko stúpol z predkrízových 48 % na vyše 61 % HDP v roku 2021, čo v nominálnom vyjadrení predstavovalo nárast o 18,072 miliardy eur.
Vlani dlh dosiahol 63,378 miliardy eur alebo 57,8 % HDP. V absolútnych číslach síce medziročne vzrástol o 2,141 miliardy eur, v pomere k HDP však klesol pod referenčnú hranicu 60 %. „V minulom roku sa rýchlosť rastu zadlženia spomalila a len vďaka vysokej inflácii sa dlh v pomere k HDP prvýkrát po pandemickej kríze mierne znížil,“ priblížil rezort financií.
Tento rok by mal verejný dlh v absolútnom vyjadrení stúpnuť o 5,823 miliardy eur na 69,201 miliardy eur. V pomere k HDP sa však dočasne zníži pod úroveň 57 %. Negatívny vplyv vysokého schodku rozpočtu na dlh bude podľa MF kompenzovať silný nominálny rast ekonomiky, ťahaný predovšetkým vysokou infláciou. K poklesu dlhu prispeje tiež väčšie využitie hotovostných finančných zdrojov, naakumulovaných v posledných dvoch rokoch.
Od budúceho roku však bude dlh verejnej správy opäť rásť, postupne až nad 60 % HDP, pričom jeho nárast by mal podľa rezortu financií spomaľovať žiadaný pokles schodku hospodárenia v ďalších rokoch o 1 percentuálneho bodu (p. b.) ročne. V roku 2026 by malo zadlženie SR dosiahnuť 61,4 % HDP.
„Hlavným zdrojom rastúceho dlhu na horizonte rozpočtu sú rozpočtové schodky, ktoré aj napriek nominálnym poklesom budú tlačiť na rast dlhu. Naviac, odznievajúca inflácia nebude opticky pomáhať znižovať dlh v pomere k HDP tak rýchlo ako v predchádzajúcich rokoch,“ očakáva ministerstvo.
K výraznému nárastu úrokových nákladov oproti aktuálnemu roku prispieva podľa MF aj prudký rast úrokových sadzieb, vyvolaný krokmi Európskej centrálnej banky (ECB).
