Na prvý pohľad energický tanečník, v skutočnosti chorý muž unavený vládnutím. Snímka juchajúceho Borisa Jeľcina sa stala jedným zo symbolov ruského chaosu v deväťdesiatych rokoch a jeho autor zaňho dostal Pulitzerovu cenu. Jeho príbeh rozpráva ďalší diel seriálu Slávnej fotografie.
„Viete, s Borisom Jeľcinom to bolo tak… Tá fotka, to z mojej strany nebola nejaká špekulácia. Bola to špekulácia celého národa. Ja som iba stlačil spúšť. Samozrejme pomohol výber záberu, orez redaktorom londýnskej redakcie. Agentúra je vždy tímová práca. Nemyslím si, že je správne hovoriť, že je to len moja zásluha,“ spomínal pred dvoma rokmi v rozhovore pre portál Takie Dela Alexander Zemljaničenko.
Dnes sedemdesiattriročný šéf fotografického oddelenia moskovskej kancelárie agentúry Associated Press (AP) je živou legendou. Každý rok sa sadá v porote World Press Photo, kde nominuje najlepších mladých fotografov. Vývoj Ruska dokumentuje od osemdesiatych rokov, za fotku juchajúceho Jeľcina dostal Pulitzerovu cenu.
Slávne fotografie
Boris Jeľcin sa opäť rozhodol znovu usilovať o pozíciu hlavy štátu v roku 1996. Nebola to žiadna samozrejmosť, pretože Rusko sa päť rokov po rozpade Sovietskeho zväzu potácalo v ekonomickom chaose. Jeľcina sprevádzal tieň katastrofálnej vojny v Čečensku, krvavé konfrontácie s parlamentom a rad diplomatických faux pas.
Veľkou neznámou bol jeho zdravotný stav. Roky trpel ischemickou chorobou srdca a rok pred voľbami presiakli na verejnosť informácie, že má cirhózu pečene. Alkoholizmus niekdajšieho hrdinu augustového puča z roku 1991 bol verejným tajomstvom. Napríklad pri jednej návšteve Washingtonu sa úplne opitý a len v spodnom prádle vydal do ulíc zháňať pizzu…
Práve zo zdravotných dôvodov nechcel Jeľcin vo svojich šesťdesiatich piatich rokoch už znova kandidovať. Nakoniec sa ale nechal prehovoriť svojim okolím, ktoré sa podľa jeho neskorších spomienok obávalo návratu komunistickej strany k moci. To vôbec nebolo vylúčené, komunistický kandidát Gennadij Zjuganov vtedy kraľoval prieskumom.
Na pomoc prišli aj americkí poradcovia, ktorí dýchavičnému a večne pripitému prezidentovi naordinovali veľmi nekonvenčný štýl kampane. Cieľom bolo osloviť mladých voličov, ukázať národu vitalitu a zbaviť sa povesti kremeľského prominenta, ktorý je obklopený prízračným kruhom poradcov.
Jeľcin tak pri záverečnom turné po Rusku křepčil na predvolebných rockových koncertoch, na ktorých bez saka neohrozene krúžil boky a lakte vyhadzoval vysoko do vzduchu. Nie inak tomu bolo počas návštevy Rostova na Done, kde sa chopil mikrofónu a energicky sa pustil do tanca.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
