Je prílišná snaha eliminácie plastov naozaj taká ekologická, ako sa na prvý pohľad zdá?
Papierové slamky sa využívali už v druhej polovici 19. storočia. Išlo de facto o klasický papier a tak je prirodzené, že v kontakte s vodou dlho nevydržali. Ako geniálne riešenie sa pýtal plast. Nerozmočil sa a bolo možné ho vyrábať v rôznych farebných kombináciách či tvaroch.
Narastajúce množstvo plastov určených na jedno použitie vo voľnej prírode však časom podnietilo ich obmedzenie až úplný zákaz. Vlády po celom svete prijali opatrenia, vďaka ktorým plastové jednorazové produkty nahradili produkty z papiera. Dúfalo sa, že environmentálny problém menom jednorazové plasty, je vyriešený.
Vedci teraz upozorňujú, že ani jednorazový papier nie je finálnym riešením.
Debatu o slamkách odštartoval dokument
V roku 2018 prerazil televízny dokumentárny seriál BBC Blue Planet verejnú apatiu v súvislosti s jednorazovými plastmi. Program poukazoval na škody, ktoré na životnom prostredí zanechávajú. Vo svetových médiách vyšli fotografie morských korytnačiek a ďalších živočíchov, ktorým spôsobujú pomalú smrť.
V reakcii na to boli plastové slamky označené za niečo, čo je potrebné zakázať. To sa po nejakom čase aj stalo. Vlády k takémuto rozhodnutiu dospeli ignorujúc odborníkov, ktorí varovali pred neočakávanými následkami. To, že išlo o neuvážený krok, sa prejavovuje až teraz.
Európska výskumná skupina prišla so záverom, že používanie slamiek na báze papiera či bambusu je spojené so závažnými zdravotnými a environmentálnymi rizikami. Takzvané „ekologické“ papierové slamky totiž obsahujú dlhotrvajúce a potenciálne toxické chemikálie.
Problémové chemikálie
Bežná papierová slamka je v podstate nepoužiteľná. Moderná papierová slamka, aby sa podporila jej odolnosť, je chemicky upravovaná. Výrobcovia používajú chemikálie na báze fluóru, ktoré majú pozoruhodné vlastnosti pri odpudzovaní vody, mastnoty a takmer čohokoľvek.
Vo výrobnom procese sú využívané aj PFAS chemikálie, ktoré vedci v súčasnosti objavujú po celom svete – od arktického ľadu až po amazonský dažďový prales. Práve tieto chemikálie sú najväčší problém, pretože sa dostávajú aj do našich tiel.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
