V lete uplynie 25 rokov od smrti Petra Dubovského, jedného z najväčších futbalových talentov, akých kedy Slovensko malo. V rozhovore pre portál Šport24.sk prezradil bývalý hráč, rozhodca, funkcionár a predovšetkým najbližší priateľ tragicky zosnulého futbalistu, Richard Trutz, detaily o jeho smrti.
„Peťo Dubovský bol fenomenálny. Taký hráč sa u nás odvtedy nenarodil,“ hovorí bez zaváhania Richard Trutz. Dvojicu spojil futbal už v detstve, keď sa stretávali ako súperi. Dubovský útočil za Vinohrady, Trutz bránil v Slovane. Rivalita však rýchlo prerástla v priateľstvo, ktoré trvalo až do osudného dňa v júni 2000.
„V Slovane sme hrávali spolu, zdieľali izbu na sústredeniach, navštevovali rovnaké gymnázium. Neboli sme len spoluhráči, boli sme si ako bratia. Vedeli sme o sebe všetko – od frajeriek až po sny,“ spomína Trutz.
Jedna z najživších spomienok patrí augustu 1993. Trutz mal 22 rokov, Dubovský práve prestúpil do Realu Madrid. „Oslava bola bujará. Na druhý deň nám bolo poriadne zle,“ smeje sa Trutz, no v hlase cítiť nostalgiu.
Hoci v tom čase ešte o Real Madrid len snívali, už v doraste bolo jasné, že Dubovský bol výnimočný. „V sedemnástich bol niekde inde než my ostatní. Pravačka, ľavačka, výskok, hra hlavou – mal všetko. Niet divu, že ho Jozef Jankech už v 19-tich povolal do áčka.“
A záujem o Dubovského mal aj iný gigant – FC Barcelona. „Možno to málokto vie, ale Barca bola v hre ešte pred Realom. Rivalita medzi klubmi urobila svoje a Madrid konal rýchlejšie. Keď sme to spolu riešili, zhodli sme sa – Real je Real.“
Aj keď v Madride nebolo jednoduché presadiť sa – najmä v čase, keď mohli hrať len traja cudzinci – Dubovský zanechal stopu. „Nebol to typ, čo by sa tlačil dopredu lakťami. Skôr uzavretý, no obrovský talent.“
Real Oviedo mu ponúkol nové šance a stal sa tam legendou. Trutz ho síce v Madride nikdy nenavštívil, no raz sa tam stretli, keď cestoval s výberom do Argentíny. „Zašli sme na večeru. Štadión Bernabeu som si pozrel až neskôr ako rozhodca – vtedy som sa odfotil pri Peťovej fotke v sieni slávy.“
A potom prišla správa, ktorá otriasla slovenským športom. 23. júna 2000 sa Peter Dubovský počas dovolenky v Thajsku zrútil z útesu. „Pár dní predtým sme boli spolu na večeri. Hovoril, že pôvodne chcel ísť do Mexika, ktoré miloval. Na poslednú chvíľu si to rozmyslel a vybral si Thajsko…“ spomína Trutz a v hlase sa mu láme tón.
Telefonát od moderátorky Jarmily Hargašovej si pamätá do detailu. „Spýtala sa, či sa vyjadrím k Peťovej smrti. Zalial ma studený pot. Myslel som, že je to nejaký omyl. Na teletexte som si prečítal pravdu, ktorej som nechcel veriť.“
Trutz si dodnes nevie vysvetliť, čo sa presne stalo. „Peťo nebol riskantný typ. Vždy najprv postrčil mňa, keď sme skákali do mora. Hovoril – choď ty, čo keď je tam žralok. Preto mi nikdy nesedelo, že by skákal z nejakej skaly. Bol vášnivý fotograf, to áno, ale čo sa stalo, vie len on.“
Jeho smrť zasiahla celú krajinu. Trutz však cíti, že to najviac zlomilo Dubovského mamu. „Nikdy sa s tým nezmierila. A ja som stratil najlepšieho kamaráta.“
