Patril medzi najvýznamnejšie slovenské osobnosti v poslednej štvrtine 19. a v prvej polovici 20. storočia. Vynikol ako pedagóg, publicista, spisovateľ, prekladateľ, historik, jazykovedec a kultúrny dejateľ. Spoločne so Svetozárom Hurbanom Vajanským sa radil k predstaviteľom realistických tendencií v slovenskom novinárstve, publicistike a beletristike.
Od narodenia univerzitného profesora a doživotného správcu Matice slovenskej (MS) Jozefa Škultétyho uplynie v sobotu 25. novembra 170 rokov.
„Škultéty usmerňoval spoločenský, kultúrnopolitický a literárny život na Slovensku, kde inicioval a rozvinul široký lingvistický, kultúrnohistorický a literárnovedný výskum. Zásadne sa podieľal na budovaní hlavných postulátov národnej ideológie a organizátorsky kultúrnopolitického centra v Turčianskom Svätom Martine počas vyvrcholenia procesu násilnej maďarizácie v Uhorsku,“ uviedol pre TASR docent Pavol Parenička zo Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej.
Jozef Škultéty sa narodil 25. novembra 1853 v obci Potok v okrese Rimavská Sobota. Pochádzal z remeselníckej rodiny. Učiteľstvo študoval v Revúcej, Kláštore pod Znievom a Budapešti. Po pedagogických začiatkoch odmietol lukratívne úradnícke miesto na uhorskom kráľovskom ministerstve školstva v Budapešti a natrvalo sa usadil v Turčianskom Svätom Martine.
„Tu od roku 1881 redigoval obnovené Slovenské pohľady. Súčasne bol redaktorom a po smrti Vajanského od roku 1916 zodpovedným redaktorom Národných novín ako hlavného tlačového orgánu národniarskeho hnutia slovenských konzervatívcov v bývalom Uhorsku. Pred prevratom v roku 1918 sa politicky a funkcionársky angažoval v Slovenskej národnej strane. Správcovsky a organizačne v Kníhtlačiarskom účastinárskom spolku a Kníhkupecko-nakladateľskom spolku, herecky vystupoval v Slovenskom spevokole. Vedecky i organizačne v Muzeálnej slovenskej spoločnosti, v ktorej v rokoch 1908 až 1938 vykonával funkciu jej úradujúceho podpredsedu a v rokoch 1938 až 1944 predsedu. Zaslúžil sa o jej rozvoj v oblasti vlastivedného výskumu a budovania muzeálnych zbierok,“ priblížil Parenička.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
