Bol priekopníkom slovenského a maďarského letectva v bývalom Rakúsko-Uhorsku. Zároveň bol konštruktérom, ktorý zalietal viac ako desať lietadiel, z toho polovicu vlastnej konštrukcie.
Už 1. augusta 1908 mal absolvovať prvý medzimestský let na území súčasného Slovenska a to medzi Bratislavou a Trnavou. Vzdialenosť 45 kilometrov mal zdolať za 58 minút vo výške 50 až 70 metrov. Doteraz sa však historici sporia, či sa vôbec tento let uskutočnil. O jeho prvom prelete medzi Bratislavou a Trnavou sa zmieňuje napríklad Encyklopédia Slovenska vydaná v roku 1979.
Napriek rozporuplným informáciám sa Andrej Kvas považuje za priekopníka slovenského letectva, ktorý začal lietať na vlastných strojoch o približne päť rokov skôr ako generál Milan Rastislav Štefánik.
V utorok 21. novembra uplynie 140 rokov od narodenia konštruktéra a letca slovenského pôvodu Andreja Kvasa (András Kvasz). Rodina Kvasovcov sa prisťahovala na Dolnú zem vo vtedajšom Uhorsku z malohontského Vrbovca v prvej vlne prichádzajúcich Slovákov. Otec Michal pôsobil ako hospodár v Békešskej Čabe – v komunite dolnozemských Slovákov. Tu sa 21. novembra 1883 narodil Andrej Kvas. Otec chcel, aby prebral rodinné hospodárstvo, ale malý Andrej už od detstva sníval sen, že sa stane lietajúcim mníchom Cypriánom. Neskôr sa mu stal vzorom legendárny francúzsky pilot Louis Blériot.
Po skončení ľudovej školy sa prihlásil do učenia na Priemyselnej škole v Pešti, ktorú skončil ako mechanik. Po nej si s bratom otvorili dielňu zameranú na rôzne opravy a zámočnícke práce. Už v tom čase prejavoval veľký záujem o aviatiku. Na škole spoznal Aladára Zsélyiho, rodáka z obce Čeláry. Zatiaľ čo Kvas bol zručný mechanik bez prostriedkov na financovanie stavby lietadla, Zsélyi pochádzal z bohatej rodiny a v tom čase už mal rozpracovaný projekt lietadla vlastnej konštrukcie.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
