Hamas spáchal zverstvá, ktoré pripomínajú najhoršie pustošenie Židov. Vypustil na svet čisté, nefalšované zlo. Na tieto činy neexistuje žiadne racionálne ospravedlnenie. Brutalita, na ktorú sa v týchto dňoch svet pozerá, je podobná tej, na ktorú sa ľudstvo snaží už vyše 80 rokov zabudnúť. Plánovaný útok na židovský národ 7. októbra, v deň posvätného sviatku, sa stalo najsmrteľnejším dňom od čias holokaustu.
Podobné emócie vníma v týchto dňoch väčšina ľudí na svete. Útok na Izrael znova vyplavil na povrch bolestivé spomienky a jazvy, ktorými antisemitizmus a genocída poznačili židovský národ. V čase holokaustu sa svet pozeral, vedel a neurobil nič. Už raz v histórii apatia jeden národ takmer vyhubila. Vtedy prišlo o život cielene takmer 6 miliónov ľudí.
Izraelský národ zažíva traumu za traumou
Masová vražda Izraelčanov zo 7. októbra predstavuje vojnový zločin a zločin proti ľudskosti. Ide o najväčší masaker Židov od holokaustu, ktorý hlboko šokoval ľudí po celom svete. Kontext útoku Hamasu na Izraelčanov je však odlišný od útoku na Židov počas holokaustu.
„Táto udalosť dosť významne pripomína udalosti okolo holokaustu, a to preto, že obete sú významne zastúpené ženami a deťmi. A na toto Izrael nie je zvyknutý. Toto zažil naposledy v dobe Šoa,“ uvádza pre DVTV terapeut a vojenský psychológ Daniel Štrobl.
Toto vyobrazenie spomienky na holokaust izraelskými politikmi je hlboké. Spočiatku, ako sa svet o útokoch dozvedel, vznikali vo pochybnosti, či sú útoky naozaj také drastické, ako sa opisujú. Na tieto námietky Izrael sprístupnil dostupné fotografie.
Ako opisuje aj vojnový psychológ, tragédia zavinená človekom sa spracováva vždy horšie, ako tá živelná. Židovskému národu tak bola udelená ďalšia rana, s ktorej traumami nebude vôbec jednoduché sa vysporiadať.
„Populácia Židov je enormne vnímavá a citlivá na straty detí a žien, dokonca do takej miery, že napríklad v Izraeli ženy dlho nemohli pilotovať lietadlá. To preto, že ak by boli zostrelené napríklad Libanonom či inou nepriateľskou krajinou a bolo by s nimi nejako hrubo zaobchádzané, tak by to pre Izrael bolo strašne bolestivé. Vravím to ako príklad, že vzťah ľudí v Izraeli k ženám a deťom je predsa len o niečo významnejšie ochranársky, než v našich podmienkach. Takže tie informácie o tom, čo sa dialo deťom a ženám, majú na spoločnosť zásadný vplyv,“ dopĺňa Štrobl.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
