V prvej polovici 16. storočia prišlo k rozdeleniu západných kresťanov na katolíkov a protestantov. Hlavných iniciátorov rozdelenia bol nemecký teológ, augustiánsky mních a cirkevný reformátor Martin Luther, od narodenia ktorého v piatok 10. novembra uplynie 540 rokov.
Martin Luther sa narodil 10. novembra 1483 v nemeckom Eislebene. V rokoch 1501 – 1505 študoval na univerzite v Erfurte filozofiu. Po získaní titulu majstra slobodných umení, začal na prianie otca študovať právo. Rozhodnutie stať sa právnikom však zmenil pod vplyvom udalosti, ktorá sa udiala v roku 1505, keď ho na ceste zastihla silná búrka a víchrica.
Zo strachu pred smrťou sľúbil svätej Anne, že ak z búrky vyviazne živý, vstúpi do kláštora. Sľub dodržal, prerušil štúdium práva a stal sa augustiánskym mníchom. Bol vzorným mníchom, ale pociťoval aj silné pochybnosti o tom, že spasenie môže dosiahnuť len z vlastnej vôle, na základe osobného mravného života. Neskôr vyštudoval teológiu a stal sa profesorom na univerzite vo Wittenbergu. V roku 1507 bol vysvätený aj za katolíckeho kňaza.
Odpovede na svoje pochybnosti hľadal v Biblii a v rokoch 1514 – 1516 na základe štúdia Žalmov a Listu Rimanom zistil, že spasenie či ospravedlnenie môžu ľudia dosiahnuť predovšetkým prostredníctvom viery a nie skrz skutky.
Svoje chápanie kresťanskej viery zhrnul do 95 téz, ktoré 31. októbra 1517 pribil na dvere chrámu vo Wittenbergu. V tézach vyjadril hlavne nesúhlas s odpustkami, lebo podľa neho zvádzali ľudí k nesprávnemu presvedčeniu, že hriechy odpúšťa pápež za peniaze a nie Boh na základe úprimného pokánia.
Kriticky reagoval aj na to, že keď pápež Lev X. potreboval peniaze na dokončenie Chrámu sv. Petra v Ríme, nariadil predávanie odpustkov. Ich kúpou sa vraj bolo možné oslobodiť od trestov za hriechy a vyslobodiť aj dušu mŕtveho z očistca.
Lutherovým vystúpením sa začal proces reformácie – z latinského reformare, čo znamená opraviť, dať znova do poriadku, čo bolo narušené. Pre svoje postoje sa ocitol v nemilosti pápeža, ktorý na neho uvalil kliatbu. Zakladateľ protestantizmu reagoval spálením pápežskej buly s kliatbou a začal prednášať v nemčine, čím sa definitívne rozišiel s rímskou cirkvou. V roku 1520 publikoval zásadné spisy Kresťanskej šľachte nemeckého národa o zlepšení stavu kresťanstva, O babylonskom zajatí cirkvi, O kresťanskej slobode.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
