Úspešný pochod talianskych fašistov na čele s Benitom Mussolinim na Rím, ktorým sa im podarilo koncom októbra 1922 získať v krajine moc, do značnej miery ovplyvnil Adolfa Hitlera v novembri 1923. Rovnako aj Hitler sa za podpory polovojenských jednotiek – takzvaných hnedokošeliarov SA (Sturmabteilung – Útočný oddiel) – a politických prívržencov násilne, avšak neúspešne pokúsil prevziať moc v Nemecku – vtedajšej Weimarskej republike.
V stredu 8. novembra uplynie 100 rokov od Hitlerovho neúspešného pokusu o štátny prevrat, ktorý sa označuje ako pivný puč alebo Hitlerov puč. Bol to prvý pokus nacistov o násilné uchopenie moci.
Hitler sa snažil využiť nepriaznivú hospodársku a politickú situáciu v krajine. Ním vedená nacistická strana NSDAP (Národnosocialistická nemecká robotnícka strana) a jeho stúpenci videli šancu získať moc. Cieľ bol jasný – prevziať kontrolu nad krajinskou vládou v Bavorsku, pochodovať na Berlín a zvrhnúť nemeckú federálnu vládu.
Večer 8. novembra 1923 Hitler spolu so svojimi prívržencami z SA a Jungssturmu (počiatok Hitlerjugend) obkľúčil mníchovský pivovar Bürgerbräukeller, v ktorom sa konala schôdzka popredných bavorských separatisticky orientovaných predstaviteľov. Prejav generálneho komisára Bavorska Gustava von Kahra prerušil Hitler výstrelom do vzduch a deklaroval svoj úmysel prevziať vládu a začať národnú revolúciu.
Nasledujúce ráno, 9. novembra, viedol Hitler v uliciach Mníchova demonštráciu s cieľom prevziať kontrolu nad budovou ministerstva vojny. Polícia im zablokovala cestu a na oboch stranách vypukli násilnosti. Zahynulo štrnásť nacistov a štyria policajti. Ešte v ten deň bavorské úrady nacistickú stranu zakázali.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)