Vedci odhalili dosiaľ najstaršiu čiernu dieru, ktorá sa sformovala iba 470 miliónov rokov po Veľkom tresku. Má preto 13,2 milióna rokov, informuje TASR podľa správy agentúry AP a servera Space.com.
Výsledky štúdie zverejnenej v pondelok v časopise Nature Astronomy vychádzajú z pozorovaní Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba (JWST) a röntgenového observatória Chandra X-Ray a potvrdzujú teórie o existencii supermasívnych čiernych dier krátko po vzniku vesmíru.
„Potrebovali sme „Webba“, aby našiel túto pozoruhodne vzdialenú galaxiu a „Chandra“, aby našla jej supermasívnu čiernu dieru,“ povedal Akos Bogdan z Centra pre astrofyziku Harvard & Smithsonian (CfA), ktorý vedie nový článok v časopise Nature Astronomy popisujúci tieto výsledky. „Využili sme aj kozmickú lupu, ktorá zvýšila množstvo svetla, ktoré sme zachytili.“ Tento zväčšovací efekt je známy ako gravitačná šošovka.
Supermasívne čierne diery sa zvyčajne nachádzajú v strede galaxií a ich hmotnosť sa pohybuje v rozmedzí niekoľkých miliónov až stoviek miliárd hmotností nášho Slnka.
Aj uprostred našej galaxie leží čierna diera. Nazýva sa Saggitarius A* a podľa údajov servera Space.com sa jej hmotnosť sa pohybuje okolo štyroch miliónov hmotností Slnka.
Namerané údaje novoobjavenej čiernej diery ukazujú, že má desaťnásobok hmotnosti čiernej diery v strede našej galaxie, teda približne 40 miliónov hmotností Slnka.
„Na to, ako skoro po vzniku vesmíru (čierna diera) vznikla je skutočne obrovská,“ uvádza spoluautorka štúdie Priyamvada Natarajanová z Yaleovej univerzity.
Portál Space.com uvádza, že podľa jednej z teórií mohli supermasívne čierne diery vzniknúť priamo počas Veľkého tresku, podľa inej vznikli spojením viacerých menších čiernych dier. Nedávne štúdie naznačujú, že supermasívne čierne diery by sa mohli „kŕmiť“ výrazne rýchlejšie, ako sa doteraz predpokladalo. Presný mechanizmus ich vzniku však vedci stále nepoznajú.
