Na Slovensku prebieha aktuálne rekonštrukcia desiatok historických hradov, pričom tretinu z nich zachraňujú dobrovoľnícke združenia. Bez systematickej a dlhodobej finančnej podpory štátu však budúcnosť našich kultúrnych pamiatok zostáva neistá.
Na slovenskom území sa v súčasnosti pracuje na obnove 60 až 70 hradov, z ktorých približne 35 rekonštruujú dobrovoľníci. Pre zabezpečenie účinnej záchrany týchto historických pamiatok je nevyhnutná väčšia štátna podpora. Predseda občianskeho združenia Zachráňme hrady Ratibor Mazúr to zdôraznil počas piatkového stretnutia na hrade Beckov. Informovala o tom TASR.
Financovanie z viacerých zdrojov nestačí
„Dobrovoľníci sa snažia získavať finančné prostriedky najmä z ministerstva kultúry, cez projekt Ľudia a hrady Ministerstva práce, sociálny vecí a rodiny SR a od sponzorov,“ vysvetlil Mazúr. Zároveň vyjadril očakávania, že sa do podpory zapojí aj Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR, ktoré by mohlo významne prispieť k popularizácii hradov a rozvoju potrebnej infraštruktúry.
Hoci súčasná finančná podpora zo strany štátu je podľa jeho slov uspokojivá, v kontexte celkového dlhu voči pamiatkam je stále nedostatočná. „Pomoc štátu by mala byť systematická, nielen na jeden rok, ale na dlhšie obdobie,“ zdôraznil Mazúr. Práve dlhodobejšie plánovanie by umožnilo občianskym združeniam efektívnejšie pripravovať projekty a koordinovať práce na hradoch.
Potreba dlhodobého plánovania
Momentálne je systém nastavený tak, že o financie musia žiadať každoročne, čo komplikuje strategické plánovanie obnovy. Pritom združenia majú kapacitu pripravovať projekty aj na päťročné obdobia, čo by výrazne zefektívnilo využitie dostupných zdrojov a urýchlilo záchranu historických objektov.
Komplexná analýza hradných ruín
Združenie Zachráňme hrady v rámci svojich aktivít vytvorilo podrobnú dokumentáciu 80 hradných ruín na Slovensku. Výsledkom je rozsiahla 170-stranová publikácia, ktorá analyzuje 54 rôznych ukazovateľov. Táto analýza zahŕňa informácie o stave obnovy jednotlivých hradov, úrovni turistickej infraštruktúry, špecifikách rekonštrukcie v závislosti od správcu objektu, či už ide o dobrovoľnícke organizácie, obce, mestá, samosprávne kraje alebo štát.
Po dokončení projektu budú všetky zozbierané údaje sprístupnené verejnosti prostredníctvom online máp. Tieto mapy poskytnú komplexný prehľad o vlastníctve a správe slovenských hradov, ich návštevnosti, stave rekonštrukcie a úspešnosti pri získavaní finančnej podpory z verejných zdrojov.
Tri desaťročia dobrovoľníckej práce
„Dobrovoľníci sa venujú hradom už od 90. rokov minulého storočia,“ pripomenul Mazúr. „Aj vďaka nim sú dnes v takom stave, v akom predtým určite neboli.“ Táto dlhoročná práca dobrovoľníkov nielen zachraňuje historické dedičstvo, ale významne prispieva aj k rozvoju cestovného ruchu v regiónoch.
Systematická podpora obnovy hradov by priniesla nielen zachovanie kultúrneho dedičstva, ale aj ekonomické benefity pre regióny vo forme zvýšeného cestovného ruchu. Práve preto je dôležité, aby štát vnímal investície do obnovy hradov ako strategickú príležitosť pre rozvoj slovenských regiónov a vytvoril mechanizmy dlhodobého financovania týchto aktivít.
