Proti daňovým únikom by sa celosvetovo malo zakročiť výraznejšie. Organizácia EU Tax Observatory (Daňové observatórium EÚ) apeluje, že vlády jednotlivých krajín by mali vyjsť do medzinárodného boja proti ľuďom, ktorí si krátia dane.
Ak ide o daňové úniky, svet má stále obrovské rezervy v tom, ako sa pristupuje k zdaňovaniu nadnárodných spoločností a jednotlivcov s miliardovým majetkom. Spomínaná spoločnosť kategorizovala jednotlivé aktivity, ktoré celému procesu daňových únikov ustupujú. Rozdelili ich tak na tie, ktoré sú jednoznačne nezákonné a tie, ktoré by sa dali označiť ako sivá zóna. Ide o aktivity, ktoré sa v rámci jednotlivých legislatív nachádzajú niekde na pomedzí. Sú to činnosti, pri ktorých sa nedá celkom jasne určiť či išlo iba o vyhýbanie sa plateniu, alebo priamo o daňový podvod.
Ambiciózna dohoda, od ktorej si štáty sľubujú veľa
Dohoda viac ako 140 krajín o odstránení daňových rajov a prinútení nadnárodných korporácií platiť minimálnu daň, bola sprostredkovaná Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Táto organizácia stanovila minimálnu daň z príjmu právnických osôb vo výške 15%. Cieľom bolo zastaviť nadnárodné korporácie, ako napríklad Apple či Nike, v používaní účtovných a právnych manévrov na presun zárobkov do daňových rajov s nízkymi alebo žiadnymi daňami, informuje apnews.com.
Medzi daňové raje sa zvyčajne radia Bermudy či Kajmanské ostrovy. Manévre spoločností vedú k strate daňových príjmov vo výške 100 až 240 miliárd dolárov ročne, uviedla OECD.
Ani dohoda nie je nepriestrelná
Dohoda ešte nevstúpila do platnosti a už sa ukázali medzery, ktoré, samozrejme, nepriznávači daní využili. Napriek tomu sa očakáva, že 15% minimálna daň by v roku 2023 mohla prispieť do štátnych pokladníc sumou 270 miliárd dolárov. S medzerami v zákonoch by mohlo ísť o približne 136 miliárd dolárov.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
