Globálna ekonomika má za sebou turbulentný týždeň, ktorý spôsobil americký prezident Donald Trump zavedením a následne pozastavením platnosti nových ciel na dovoz. Európska únia tiež zastavila na 90 dní odvetné opatrenia, no zároveň pokračuje v prípravách na ich možné zavedenie. Podľa odborníkov aj mnohých politikov je však ešte dôležitejšie odstránenie byrokracie a regulácií, čo môže pomôcť celému trhu EÚ.
„Obchodné vojny sa na rozdiel od klasických vojen nedajú vyhrať väčším zbrojením a protiútokmi, a teda zavádzaním a zvyšovaním ciel. Naopak, šancu na obojstrannú výhru – viac prosperity – zvýšite tým, že prestanete bojovať, zahodíte zbrane a necháte voľne prúdiť tovar,“ skonštatoval analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Radovan Ďurana pre tvnoviny.sk.
V tomto prípade ide však o ideálny scenár, ktorý sa často rozchádza s reálnou politikou. Európska únia chcela pôvodne zareagovať na Trumpove 20-percentné recipročné clá odvetnými tarifami vo výške desať až 25 percent na dovoz z USA. Po rozhodnutí amerického prezidenta o ich pozastavení k rovnakému kroku pristúpila EÚ, a politici sa napokon vracajú za rokovací stôl.
„Je to dôležitý krok smerom k stabilizácii globálnej ekonomiky,“ povedala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, pričom zdôraznila, že jasné, predvídateľné podmienky sú nevyhnutné pre fungovanie obchodných a dodávateľských reťazcov. „To je dôvod, prečo som sa dôsledne zasadzovala za dohodu nula za nulu medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi,“ vyhlásila.
Clá by znížili ceny neamerických tovarov
Napriek „dočasnému prímeriu“ na oboch stranách Atlantiku zostávajú všetky možnosti na stole. Nehovoriac o tom, že okrem pozastavených recipročných ciel sú stále v platnosti Trumpove zvýšené tarify na dovoz ocele a hliníka či áut do USA.
Podľa Ďuranu by bežní občania tieto clá pocítili až po tom, ako by Európska únia uvalila odvetné clá na USA. Keďže by sa to týkalo len dovozov zo Spojených štátov, iné krajiny by začali Európskej únii ponúkať svoje produkty lacnejšie, a tak by ceny mohli ešte dokonca klesnúť.
„Slovenská ekonomika by tieto clá mohla pocítiť výraznejšie ako zvyšok EÚ, keďže zhruba desatina vyrobených áut končí na amerických trhoch,“ povedal analytik. Zároveň dodal, že „to však neznamená, že slovenská ekonomika musí skončiť v recesii. Podnikatelia sa budú intenzívne snažiť nahradiť výpadok tržieb inde.“
Slovensku viac uškodia nové dane a konsolidácia
Aj ďalší ekonomickí analytici pritom zdôrazňujú, že problém EÚ nie je v colných opatreniach, ale v rôznych reguláciách. Tie totiž komplikujú podnikanie zahraničných spoločností na trhu spoločenstva. Preto by sa ich Brusel mal snažiť odbúrať.
Na tomto sa zhodla aj naša tripartita – čiže vláda, zamestnávatelia a odbory. „Dereguláciou by jednoducho mal byť posilnený vnútorný trh Európskej únie, aby sa pomohlo ekonomikám členských štátov,“ povedal po jej štvrtkovom rokovaní minister práce Erik Tomáš.
V prípade Slovenska však problém nie je len na úrovni Európskej únie. Zamestnávatelia hovoria, že sme na tom ešte horšie ako celá Európa. „Máme zásadné problémy jednak s cenami energií, ktoré sú troj- až štvornásobne vyššie ako napríklad v USA. Máme vysokú regulačnú záťaž. Nepridáva nám ani legislatíva, ktorá sa týka vysokých environmentálnych nákladov. Slovensko v tomto smere má ešte oproti krajinám EÚ oveľa vyššie daňovo-odvodové zaťaženie,“ hovorí prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislava Machunku.
S tým, že našej ekonomike viac škodí zvyšovanie a zavádzanie nových daní, poplatkov či konsolidácia, súhlasí aj analytik. „Zodpovední politici by pod vplyvom rizík amerických ciel dnes 24 hodín denne pracovali na odstraňovaní prekážok podnikateľského sektora a znižovaní daní. To sa, bohužiaľ, nedeje,“ uzavrel Ďurana.
