Možno ste už videli sci-fi klasiku Terminátor, v ktorej stvárnil Arnold Schwarzeneger smrtonosného robota ovládaného umelou inteligenciou. Od sofistikovaných zbraní, ktoré by riadil pomätený počítačový program s cieľom vyhladiť ľudstvo, sme síce ešte ďaleko, no faktom zostáva, že umelá inteligencia za posledné roky zaznamenala pozoruhodný skok vo vývoji aj počte užívateľov. Zatiaľ čo z projektov okolo UI utekajú skúsení vedci, technologické firmy vravia, že majú všetko pod kontrolou.
Mohlo by sa zdať, že vďaka absencii sedliackeho rozumu UI nepredstavuje hrozbu. Množstvo vedcov, programátorov, podnikateľov a politikov, ktorí volajú po rýchlej regulácií UI, varujú pred jej potenciálnymi nebezpečenstvami a žiadajú spomalenie vývoja, však rastie.
Známy technologický gigant Google pred časom opustil Geoffrey Hinton, vedec známy aj ako „krstný otec UI.“ Bol priekopníkom množstva kľúčových konceptov, ktoré poháňajú súčasné UI nástroje. Stál aj za nástrojom ChatGPT, ktorý v súčasnosti používajú milióny ľudí po celom svete.
75-ročný vedec dnes hovorí, že ľutuje prácu, ktorej zasvätil celý svoj život. Vraví, že UI môže byť zneužitá a tvrdí, že ľahký prístup k UI nástrojom na generovanie textu a obrázkov povedie k ešte väčšiemu množstvu falošného a podvodného obsahu. „Priemerní ľudia stratia prehľad o tom, čo je pravda,“ vraví.
Obavy z nevhodného používania UI sa pritom medzičasom stali realitou. Na internete sa na jar objavili falošné fotky pápeža Františka v luxusnej bielej bunde, ktoré obleteli svet. UI ich však nevytvorila automaticky, úkoloval ju človek.
A na ďalšie negatívne dôsledky používania UI, ktoré vidíme už dnes, upozorňuje pre Startitup Takáč: „Odporúčacie systémy na sociálnych sieťach sa riadia preferenciami používateľov, ale zároveň ich aj do budúcnosti ovplyvňujú, čím vzniká spätná väzba a dochádza tak k vzniku filtračných bublín. Ak ste v takejto bubline, algoritmy vám budú ponúkať obsah, ktorý len potvrdzuje vaše doterajšie nastavenie, čím sa skresľuje objektívne vnímanie reality,“ vysvetľuje. „Algoritmy zároveň uprednostňujú obsah, ktorý získa najviac klikov, čím napomáhajú polarizácii, šíreniu extrémizmu, fake news a konšpiračných teórií. Algoritmy dolovania v dátach zároveň možno vyžiť na získanie psychologického profilu konzumentov internetového obsahu a k následnej manipulácii pomocou cielenej reklamy. To sa dá zneužiť napr. na manipuláciu volieb. Tým môže dôjsť k destabilizácii demokracie.“
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
