Zmenil osud Európy. Francúzsky vojvodca, štátnik aj cisár ovládol veľkú časť starého kontinentu a v zabraných krajinách šíril spoločnú menu, rovnaké váhy, miery aj zákony. Napoleon I. Bonaparte (1769-1821) za svoj život zviedol viac bitiek ako Alexander Veľký, Hannibal či Julius Caesar dohromady. Z radového občana sa vypracoval až na cisára, ktorý dokázal poraziť väčšinu európskych monarchov a vtlačiť svojej dobe jedinečný punc.
1. Napoleon sa prvýkrát oženil v roku 1796 s o šesť rokov staršou kreolkou z Martiniku, z ktorej sa stala cisárovná Jozefína. Jej dcéra z prvého manželstva sa vydala za Napoleonovho brata Ľudovíta a mala s ním syna, neskoršieho cisára Napoleona III. V roku 1810 sa oženil s Máriou Habsburskou-Lotrinskou, ktorá mu porodila syna Františka. Priznal tiež dvoch nemanželských synov.
2. Do európskych dejín sa nezapísal iba iba ako stratég a vojvodca, za jeho éry prešlo nielen Francúzsko významnou premenou. Zo stavovského feudálneho štátu sa stala novo-štrukturovaná spoločnosť, hlavne v sociálnej a občianskej sfére. Významnú úlohu zohral napríklad občiansky zákonník, ktorý Napoleon vydal v roku 1804. Polovica jeho paragrafov pritom platí vo Francúzsku dodnes.
3. Počas svojho vládnutia založil aj Francúzsku banku, položil základ štátneho vzdelávacieho systému, podporoval rozvoj hospodárstva a v neposlednom rade reformoval daňový systém.
4. S jeho vládou je spätý aj vznik číslovania domov párnymi číslami po jednej a nepárnymi po druhej strane, ktoré sa rozšírilo do Európy.
5. V roku 1795 vypísal odmenu vo výške 12-tisíc frankov tomu, kto dokáže vymyslieť spôsob, ako uchovať jedlo dlhší čas čerstvé. Cieľom Napoleona bolo zabezpečiť zásobovanie vojska počas ťaženia. V tom čase 56-ročný Parížan Appert experimentoval s potravinami: povarené jedlo dával do fliaš, tie uzatváral korkovými zátkami, následne varil vo vode a pečatil. Po 11 rokoch predviedol v roku 1806 prvé fľaše s potravinami a 15. mája 1809 napísal ministrovi vnútra o svojom objave. V januári 1810 získal od Napoleona osobne sľúbenú odmenu a potom publikoval svoje výsledky. Jednalo sa o akúsi prvú kuchárku svojho druhu o moderných metódach uchovávania potravín. Klasickú „plechovú“ konzervu vymyslel ešte v roku 1810 Francúz Pierre Durand, ktorý žil v Anglicku. Královi Jurajovi III. predložil na posúdenie namiesto pohára pocínovanú železnú konzervu.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
