Pred viac ako 250 rokmi sa narodil človek, ktorý zmenil osud Európy. Francúzsky vojvodca, štátnik aj cisár ovládol veľkú časť starého kontinentu a v zabraných krajinách šíril spoločnú menu, rovnaké váhy, miery aj zákony. Napoleon I. Bonaparte (1769-1821) za svoj život zviedol viac bitiek ako Alexander Veľký, Hannibal či Julius Caesar dohromady. Z radového občana sa vypracoval až na cisára, ktorý dokázal poraziť väčšinu európskych monarchov a vtlačiť svojej dobe jedinečný punc.
Svojho času ovládal polovicu Európy a jeho mocenským ambíciám padli za obeť státisíce ľudí. Napoleona dnes mnohí Francúzi pokladajú za najväčšieho z nich, pritom tento nevysoký ambiciózny muž bol synom talianskych prisťahovalcov. Keď prišiel z Korziky do Paríža študovať vojenskú školu, nevedel ani poriadne po francúzsky.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Napoleon v skutočnosti nebol taký nízky, ako sa o ňom hovorí. Meral solídnych 168 centimetrov, bol tak dokonca o 3 cm nad vtedajším výškovým priemerom. Napriek tomu sa dnes psychický komplex z malej výšky (či iného telesného nedostatku) dáva často do súvislosti práve s Napoleonom – ostatne preto sa nazýva napoleonský.
V skutočnosti sa o to postarala britská propaganda, ktorá v kreslených vtipoch zobrazovala Napoleona ako trpaslíka. Aj keď Napoleon celkom iste „napoleonským“ komplexom netrpel, vykazoval rysy antisociálnej poruchy osobnosti, čo vysvetľuje napríklad jeho vysokú odolnosť voči stresu alebo absenciu strachu či rozhodovacej paralýzy. Inými slovami: tam, kde by sa zdravý človek obával urobiť ďalší krok, šiel Napoleon neohrozene vpred bez ohľadu na dôsledky.
Brigádnym generálom sa stal už v 24 rokoch. Vojakov si získal svojim zápalom, odvahou a inteligenciou, s ktorou vymýšľal ľstivé manévre. Napoleon vyhral viac ako 40 bitiek, niektoré z nich proti značnej presile. Mnohé stretnutia sa spočiatku javili ako stratené, napríklad bitka pri Marenge v roku 1800, Napoleon však dokázal ich priebeh zvrátiť.
Naproti tomu sa Napoleonovi na mori nedarilo – jeho flotila obe kľúčové námorné bitky pri Abúkíre (1798) a pri Trafalgare (1805) prehrala. Z dobyvateľského hľadiska bola menej úspešná aj jeho výprava do Egypta, pri ktorej sa snažil prehradiť Britom cestu do Indie. Francúzski vojaci sa nakoniec museli stiahnuť, ale ešte predtým pri kopaní zákopov objavili pri Rosette nenápadnú dosku o rozmeroch 114 x 71 cm obsahujúcu trojjazyčný nápis. Vďaka nej dokázali vedci rozlúštiť egyptiské hieroglyfy a dôsledkom Napoleonovho ťaženia do Egypta sa tak stalo znovuobjavenie starovekého Egypta a založenie modernej egyptológie.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
