Budova Opery v Sydney (Sydney Opera House) patrí vďaka svojej jedinečnej architektúre k jednej z najfotografovanejších stavieb na svete. Svojim viacúčelovým priestorom ponúka umelcom bohatý priestor na realizáciu, čím sa stala symbolom aj centrom kultúrneho života Austrálie.
V piatok 20. októbra uplynie 50 rokov od otvorenia Opery v Sydney. O myšlienke vybudovať v Sydney špecializované centrum pre umenie sa diskutovalo už desaťročia, ale až v polovici 50. rokov 20. storočia získala dostatočnú podporu na to, aby sa stala skutočnosťou.
Hlavným zástancom vzniku nového austrálskeho kultúrneho stánku bol anglický skladateľ Sir Eugene Goossens, ktorý sa v roku 1947 presťahoval do Sydney, aby sa v meste ujal funkcie dirigenta symfonického orchestra. Predchádzajúce roky strávil ako dirigent orchestrov v Spojených štátoch, ktoré vystupovali v špeciálne postavených sálach. Keďže symfonický orchester zo Sydney hrával v radnici z roku 1889, hudobník upozornil na tieto nevyhovujúce priestory a žiadal o reprezentatívne sály aj pre operné a komorné skupiny.
Nemalou mierou k vzniku opery prispel aj premiér Nového Južného Walesu Joseph Cahill, vďaka ktorému sa koncom roka 1956 uskutočnila súťaž na návrh novej kultúrnej inštitúcie Sydney. Súčasťou najlepšieho projektu mali byť dve sály – jedna mala slúžiť predovšetkým na koncerty a iné veľké hudobné i tanečné produkcie, druhá na dramatické prezentácie a menšie hudobné podujatia. Do súťaže sa prihlásilo celkove 223 projektov z 28 krajín.
Výhru 5000 libier si za svoj návrh odniesol dánsky architekt Jørn Utzon. Navrhol komplex dvoch hlavných hál umiestnených vedľa seba na veľkom pódiu. Každá hala bola zakončená radom vzájomne sa prelínajúcich panelov v tvare plachty, ktoré mali slúžiť ako strecha aj stena. Inšpiráciu čerpal z prehliadky náhorných plošín Mayov v Mexiku.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
