Hoci sa občas uchýli k mlčaniu po hádke takmer každý, odborníci bijú na poplach – tichá domácnosť môže mať na vzťahy vážne dôsledky. Podľa psychológov ide o formu trestu, ktorá spôsobuje úzkosť, strach a pocit opustenia.
Portál The New York Times upozorňuje, že výskumy ukazujú, že ignorovanie partnera môže byť pre mozog rovnako bolestivé ako fyzické zranenie.
„Noisy silence“ – keď mlčanie kričí
Autorka článku opisuje osobnú skúsenosť, keď po hádke s manželom Tomom použila takzvané „hlasné mlčanie“. To je forma tichého trestu, pri ktorej človek nielen ignoruje partnera, ale to robí zámerne okato – napríklad teatrálnym odchodom z miestnosti alebo búchaním dverami. „Cítila som sa lepšie, keď som ho nechala trpieť, ale viem, že to nie je zdravé,“ priznáva.
Psychologička Erin Engle z NewYork-Presbyterian/Columbia University Irving Medical Center upozorňuje, že takéto správanie môže síce krátkodobo priniesť pocit moci, ale dlhodobo narúša dôveru a blízkosť.
Tichá domácnosť ako forma emocionálneho zneužívania
Dr. Gail Saltz, psychiatrička z nemocnice NewYork-Presbyterian, hovorí priamo: „Tichá domácnosť je trest. Či si to priznáte alebo nie.“ Ľudia, ktorí sú ňou zasiahnutí, prežívajú podľa nej úzkosť, sebaobviňovanie a pochybnosti o vlastnej hodnote. Psychológ Kipling Williams z Purdue University dopĺňa, že v mozgu sa mlčanie registruje ako bolesť – „nie len obrazne, ale doslova“.
Ak už mlčanie používať, tak len ako dočasný únik s jasne stanoveným časovým rámcom – napríklad oznámiť: „Teraz nedokážem hovoriť, idem sa prejsť a vrátim sa o hodinu.“ Takýto prístup je podľa psychológa Jamesa Wirtha oveľa menej deštruktívny, než keď partner odíde bez slova.
Ako prelomiť mlčanie a obnoviť spojenie
Ak sa ocitnete na strane toho, koho partner ignoruje, odborníci odporúčajú namiesto prehlbovania ticha zvoliť empatický prístup. Dr. Saltz navrhuje osloviť partnera pokojne a otvorene:
„Mám pocit, že sa nemôžeme pohnúť vpred, keď so mnou nehovoríš. Chcem pochopiť, čo sa deje, nechcem, aby si sa cítil zle. Chcem, aby medzi nami bolo lepšie.“
Ak sa však tichá domácnosť opakuje často a je hlavným spôsobom riešenia konfliktov, môže ísť o formu emocionálneho zneužívania. V takom prípade odborníci radia hľadať pomoc – ideálne spoločnou terapiou. Ak s ňou partner nesúhlasí, odporúča sa aspoň individuálne poradenstvo, kde môžete pochopiť, ako túto dynamiku zvládať a meniť.
Záver: Slová liečia, mlčanie bolí
Autorka príbehu uzatvára, že jej „hlasné mlčanie“ trvalo len niekoľko hodín, no uvedomila si, aké toxické môže byť. Keď sa vrátila domov, manžel ju síce privítal obľúbenými koláčikmi, no ona sama cíti, že nabudúce radšej otvorí ústa, ako by ich mala znova zatvárať.
