Stranu vodcu a zakladateľa ĽSNS opustili, v politike však zostávajú. Hnutie Republika sa snaží predstaviť verejnosti i médiám v lepšom svetle. Označujú sa za antifašistickú stranu aj napriek tomu, že jej členmi sú osoby, ktoré mali v minulosti extrémistické postoje. Nedeľu chcú ustanoviť za deň pracovného pokoja a odmietajú pretláčanie LGBT agendy v kultúre a médiách.
Stranu prevzali od Marčeka
Peter Marček kedysi venoval politickú stranu Borisovi Kollárovi. V roku 2016 sa mu podarilo prekrúžkovať do parlamentu, no spolu s Martinou Šimkovičovou a Rastislavom Holúbkom ich z poslaneckého klubu napokon Sme rodina vylúčili po tom, čo si podľa Kollára neplnili svoje poslanecké povinnosti.
V decembri 2018 sa Marček ocitol v predsedníctve pôvodne Gašparovičovej strane Hnutie za demokraciu. Stranu premenoval na Hlas ľudu, vo voľbách 2020 strana pohorela.
Začiatkom roka 2021 z ĽSNS odišli Milan Uhrík, Milan Mazurek, Miroslav Suja, Eduard Kočiš a Miroslav Urban. V marci 2021 s nimi Marček uzatvoril dohodu a stranu im takpovediac odovzdal. Bývalí kotlebovci sa tak vyhli povinnosti zozbierať 10-tisíc podpisov od občanov, ktoré sú štandardne potrebné na registráciu nového politického hnutia na Ministerstve vnútra.
Pre exposlanca Marčeka sa príbeh nekončí šťastne. V priebehu šiestich rokov dokázal ovládnuť dve politické strany. Jednu z nich odovzdal Kollárovi, ďalšiu Uhríkovi. Hlas ľudu premenovali uhríkovci na Republiku a do pár týždňov Marčeka z predsedníctva vyhodili.
Údajne antifašistická strana
O vzostupe extrémizmu na Slovensku sa v roku 2016 písalo dokonca aj v BBC, keď sa ĽSNS prvýkrát dostala do parlamentu a získala 14 mandátov. Nový projekt sa uhríkovci snažia predstaviť verejnosti v lepšom svetle a v porovnaní s Kotlebovou ĽSNS zdôrazňujú, že oni sú tí umiernenejší. „Prax je najlepším dôkazom toho, že Republika je jednoznačne antifašistická strana,“ povedal predseda strany Milan Uhrík v júni tohto roka v diskusnej relácií RTVS O 5 minút 12.
Členmi strany sú pritom osoby, ktoré mali v minulosti preukázateľne extrémistické postoje.
Poslanec Milan Mazurek, ktorý za Republiku kandiduje zo 150. miesta, sa v rokoch 2016 a 2020 prekrúžkoval do parlamentu vďaka Kotlebovej ĽSNS. Mazurek bol v roku 2019 bol odsúdený za rasistický prejav voči Rómom pre jeho výroky v rozhovore v rádiu Frontinus z roku 2016. Musel zaplatiť pokutu 10-tisíc eur a stratil mandát poslanca. O živote Rómov hovoril ako o „cigánskom terore na východe Slovenska“ a vyjadril sa, že „nikdy pre národ neurobili nič a nič nám neprinesú ani v budúcnosti“.
Mazurek je známy aj vďaka svojmu agresívnemu vystúpeniu spred bratislavskej hlavnej stanice. Médiá pre jeho správanie a postoje často označujú za neonacistu.
Ďalším kandidátom Republiky je bývalý posluhovač mafiánskeho bossa Mikuláša Černáka Miroslav Suja. V roku 2020 sa na kandidátke ĽSNS neprekrúžkoval do parlamentu, no miesto v národnej rade zaujal ako náhradník. V máji 2022 ho polícia obvinila za zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. V čase Kotlebovho predsedania Banskobystrického samosprávneho kraja Suja pôsobil najskôr ako podpredseda predstavenstva Banskobystrickej regionálnej správy ciest, neskôr ako riaditeľ. Polícii prekáza podozrivý predaj 103 kusov staršej nepotrebnej techniky, ktorú kraj na Sujov návrh predal súkromnej firme z Hriňovej za euro. NAKA začaala vo veci trestné stíhanie.
Ondrej Ďurica je ďalšie známe neonacistické meno, ktoré svieti na kandidátke Republiky. Ide o bývalého frontmana neonacistickej kapely Biely Odpor. V textoch svojich extrémistických piesní hovorí Ďurica o vzývaní dúhového diabla a odkazuje na nacistické symboly. Že je Ďurica neonacista, potvrdil ešte v roku 2018 aj súd.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
