Mars, známy aj ako červená planéta, ľudstvo odjakživa fascinoval. Kvôli tenkej atmosféra, extrémnym teplotám a vysokému žiareniu panuje na Marse kruté a nehostinné prostredie. Vedcov aj bežných ľudí trápi otázka, či na tejto planéte môže existovať život.
Profesor astrobiológie Dirk Schulze-Makuch z Technickej univerzity v Berlíne prišiel naposledy s veľmi kontroverzným tvrdením. Podľa neho život na Marse bol objavený už pred 50 rokmi, ale bol neúmyselne zničený.
We might have accidently killed #life on #Mars during the #Viking #experiments nearly 50 years ago https://t.co/0ixHaDxcAr#astrobiology #alien #space #science #author #sciencetwitter #planet #universe #water #discovery #exobiology
— Dirk Schulze-Makuch (@extreme_microbe) June 27, 2023
V polovici roku 1970 spustila NASA program Viking. Išlo o úspešnú misiu, ktorá ľudstvu priniesla prvé zábery z povrchu červenej planéty. Jedným z cieľov misie bolo taktiež nájsť náznaky života na Marse, a to prostredníctvom biologickej analýzy pôdy. Výsledky týchto analýz boli však v tom čase veľmi mätúce.
V rámci jedného z experimentov bola do vzoriek pôdy z Marsu pridávaná voda. Tento úkon označil Schulze za chybu. Myslí si, že voda mohla zabiť všetky prítomné mikroorganizmy.
V čase misie Viking vedci nerozumeli prostrediu na Marse, a keďže Zem je vodná planéta, domnievali sa, že pridaním vody odhalia život v extrémne suchom marťanskom prostredí.
Schulze uvádza ako príklad mikróby žijúce v púšti Atacama v Čile, ktoré jestvujú medzi soľnými kameňmi v extrémne suchom prostredí, ale pre prežitie dokážu vytiahnuť vodu z miernej vlhkosti vo vzduchu. Nepotrebujú dážď, iba určité percento vlhkosti v ovzduší. Čo by sa stalo, keby sme na tieto mikróby vyliali vodu? Keďže sú prispôsobené veľmi suchému prostrediu, utopili by sme ich.
„Je to, akoby mimozemšťania našli človeka umierajúceho na mori a rozhodli by sa ho zachrániť tým, že by ho hodili do stredu oceána. To by tiež nefungovalo,“ dodal Schulze.
