Igor Matovič stavia samého seba do pozície „bojovníka proti mafii“. Bojovať s ňou však vydržal v pozícii premiéra len rok. Na základe jeho prezentácie v médiách a sľubom, ktoré dáva svojim voličom, radia politológovia OĽANO medzi populistické hnutia. Strana sa postupne etablovala a priťahovala voličov nekonvenčnými postojmi. Čo chce OĽANO presadiť v ďalšom volebnom období?
Hlasoval proti koaličnej zmluve
Igor Matovič sa prvýkrát ocitol v koalícii spolu s Richardom Sulíkom v roku 2010. Vo voľbách do Národnej rady sa mu podarilo prekrúžkovať do parlamentu zo 150. miesta. Bol jedným zo štyroch členov občianskeho združenia Obyčajní ľudia, ktorí obsadili posledné miesta na kandidátnej listine strany SaS.
Ani nie rok po voľbách Matovič hlasoval na schôdzi národnej rady za návrh opozičného Smeru, čím porušil koaličnú zmluvu. Následkom toho ho Sulík vylúčil z poslaneckého klubu SaS a stal sa nezaradeným poslancom.
Hnutie OĽANO vzniklo registráciou na Ministerstve vnútra 11. novembra 2011. Od začiatku bol jeho predsedom Igor Matovič. Do predčasných volieb 2012 tak prišiel už so svojím vlastným politickým subjektom. Znova kandidoval zo 150. miesta, získal najviac preferenčných hlasov voličov. Strana dosiahla 8,55 %-nú podporu a v parlamente obsadila 16 kresiel.
Do národnej rady sa OĽANO podarilo dostať aj v roku 2016. Matovič vtedy uzavrel koalíciu s politickým hnutím NOVA, ktorého lídrom v tom čase bol Daniel Lipšic. Spolu sa im podarilo získať 11,02 % hlasov, a tak sa stali tretím najsilnejším politickým zoskupením v parlamente.
Mal byť bojovníkom proti korupcii
Matovičove výstupy plné emócií, vrátane známeho videa spred vily Jána Počiatka vo francúzskom Cannes, mu priniesli obrovský mediálny úspech. Myšlienka boja proti korupcii bola v roku 2020 silným lákadlom pre nových voličov. Protikorupčná rétorika a jeho marketingový talent mu napokon voľby vyhrali.
Koalíciu vytvoril spolu so stranami Sme rodina, SaS a Za ľudí a sám sa stal premiérom krajiny. Prvým problém, s ktorým sa musel popasovať, bola pandémia COVID-19. Tá však bola v úzadí častých sporov, ktoré medzi sebou viedli Matovič so Sulíkom.
Terčom Matovičových útokov sa stala aj prezidentka Zuzana Čaputová. Jeho správanie mnohých prekvapovalo, no vlastne nešlo o žiadnu novinku. Rozdiel bol v tom, že v pozícii predsedu vlády bol pod väčším drobnohľadom médií a národa.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)