Hlavné motto strany Borisa Kollára pred parlamentnými voľbami je normálnosť. V Krátkom slovníku slovenského jazyka je jednou z definícií slova normálny „neodlišujúci sa od priemeru“. Strana chce chrániť tradičné slovenské rodiny, Boris Kollár je pritom otcoch trinástich detí s jedenástimi rôznymi ženami. Príbeh SME RODINA je plný rodinkárstva, stykov s mafiou, plagiátorstva a groteskných káuz s Kollárovými bývalými partnerkami. Aká je šanca, že SME RODINA prinesie so svojím volebným programom istotu a zabezpečí Slovensku normálnu budúcnosť?
„Počas nášho pôsobenia v politike sme nikdy neriešili vlastné egá, ale sústreďovali sme sa na pomoc pre vás a riešenie reálnych problémov,“ píše SME RODINA na svojom webe.
Normálna strana. Od Marčeka a bez podpisov
Hnutie bolo na ministerstve vnútra registrované 6. júla 2011 ako Strana občanov Slovenska (SOS), ktorú viedol exposlanec Peter Marček. V roku 2015 sa Kollár neúspešne pokúsil o prevzatie strany Náš kraj. Spoluprácu mu ponúkol Marček, od ktorého SOS prevzal a následne stranu premenoval. Takto sa mu podarilo vyhnúť povinnosti zbierania podpisov pri zakladaní nového politického subjektu.
Kollár sa o vstup do politiky pokúsil ešte v roku 2010, bezúspešne. Prvýkrát sa mu podarilo prekročiť brány parlamentu až so svojou stranou v parlamentných voľbách 2016 so ziskom 6,62 %. Do národnej rady zasadol ako poslanec v opozícii s ďalšími desiatimi straníkmi.
Po voľbách v roku 2020 zložil koalíciu so stranami OĽANO, Sas a Za ľudí. Hnutie SME RODINA vtedy získalo 8,24 % a 17 mandátov, čím sa stalo treťou najsilnejšou stranou. V rokovaniach si pre seba Kollár presadil pozíciu predsedu parlamentu.
Politológ Tomáš Nociar v rozhovore pre Denník N zaradil SME RODINA do krajnej pravice. Predseda Kollár sa podľa vlastných slov neprikláňa k pravici ani k ľavici.
Boris Kollár, normálny politický líder
Kollár bol v začiatkoch svojej politickej kariéry kritizovaný za styky s mafiánom Petrom Steinhübelom, o ktorých hovoril, že sú vecou minulosti. Pre upevnenie voličskej základne neváhal strašiť počas utečeneckej krízy z roku 2016 migrantmi, k podobnej rétorike sa vracia aj pred tohtoročnými voľbami.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)