Americká vedkyňa Eunice Newton Footeová sa preslávila tým, že ako prvá objavila účinky oxidu uhličitého v atmosfére. Stala sa vôbec prvou Američankou v histórii vedy, ktorá publikovala odbornú fyzikálnu prácu. Hoci jej experimenty jasne nedefinovali rozdiel medzi efektom dopadajúceho slnečného a infračerveného žiarenia, objavila príčinu skleníkového efektu.
Narodila sa v lete 1819 a bola vzdialenou príbuznou vedca Isaaca Newtona. Už v mladosti ju zaujali pokusy v školskom laboratóriu. Vzdelávala sa v priekopníckej ženskej prípravnej škole, ktorú založila feministka Emma Willard.
S výskumom skleníkového efektu začala v roku 1856, skúmala účinky rôznych plynov na absorpciu tepla. V rámci pokusu naplnila niekoľko pohárov zmesou vodnej pary, vzduchu a oxidu uhličitého a sledovala, ako veľmi sa v skle zahrievajú. Zistila, že pôsobenie slnečných lúčov silnie úmerne s hustotou vzduchu. Vďaka experimentu tak prišla na to, že čím je vzduch hustejší, tým má vyššiu teplotu, dokonca aj o 20 °C.
V rámci ďalšieho experimentu do jednej skúmavky „usadila“ vlhký vzduch, do druhej suchý. Nechala ich na slnku a sledovala, ako sa zahrievajú. Prišla na to, že v skúmavke s vlhkým vzduchom bola o 12 °C vyššia teplota. Vďaka tomuto objavu sa stala prvou vedkyňou na svete, ktorá zistila, že stúpajúca hladina oxidu uhličitého spôsobuje otepľovanie atmosféry.
„Atmosféra tohto plynu zvyšuje teplotu Zeme, a pokiaľ — ako sa niektorí domnievajú — sa časom vzduch zmieša s väčším množstvom oxidu uhličitého, bude to nevyhnutne viesť k zvýšeniu teploty ovzdušia, ktoré spôsobí človek,“ napísala Eunice vo svojej vedeckej štúdii z roku 1856.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)