Odvážny moreplavec, slávny objaviteľ, muž, ktorý pomohol Európe vykročiť z temného stredoveku smerom k moderným zajtrajškom… Takto ospevujú Krištofa Kolumbusa, ktorý roku 1492 priplával k brehom Ameriky. Školské učebnice však nespomínajú, že tento velikán v skutočnosti Ameriku neobjavil, zato sem dovliekol choroby, koncept kolonizácie aj otroctva.
Kolumbus sa do Španielska vrátil roku 1496 a tentokrát nechal na jeho bratoch, aby sa starali o Novú zem. Po dvoch úspešných expedíciách dostal ďalších 9 lodí. Časť z nich dorazila so zásobami k ostrovu Hispaniola, ďalšie pokračovali spolu s Kolumbusom na Kapverdy, k objavu ostrova Trinidad aj pobrežia Venezuely.
Tentokrát sa od Kolumbusa očakávalo, že pre kráľovskú pokladnicu zadováži skvelé príjmy, ale tiež že v Novom svete pevne usadí španielsku vlajku.
Kolumbusovi bratia správu ostrova nezvládali, správali sa brutálne a tyransky. O krutovláde na Hispaniole spočiatku španielska koruna netušila, no sťažnosti na guvernéra a jeho famíliu sa množili, až úrady vydali rozkaz na jeho zatknutie. Roku 1500 sa tak Kolumbus vrátil do rodnej zeme — v putách.
Súd ho zbavil všetkých titulov a poslal do basy, kde si napokon odsedel len 6 týždňov. Kráľ Ferdinand ho omilostil, pretože ešte jeho služby potreboval. Poslal ho na poslednú, štvrtú plavbu, avšak pod podmienkou, že sa už na Hispaniole nikdy neukáže.
Cestu do Ameriky tentokrát zvládol iba za 20 dní. Navštívil ostrovy Svätá Lucia aj Martinik a 30. júla 1502 pristál po prvý raz na pobreží Strednej Ameriky, konkrétne v Hondurase.
Dostal sa až do Panamy, kde sa dlho plavil po vnútrozemí a bol veľmi blízko k tomu, aby ako prvý uvidel Tichý oceán. Napokon sa mu to nepodarilo.
V roku 1503 uviazol na celý rok na Jamajke. Opustila ho polovica posádky, mesiace musel opravovať lode a miestni mu odopierali jedlo. Zničená časť výpravy sa vybrala konečne domov… No triumfálny návrat to veru nebol.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
