Všetko nasvedčuje tomu, že Egypťania vnímali hygienu ako prevenciu proti rôznym ochoreniam. Niektoré zmienky dokazujú, že už v staroveku vyrábali a používali hygienické prostriedky a vône. Aby si udržali svieži dych, cmúľali mätu alebo živicu.
Výskum uvádza, že v období 5000 pred našim letopočtom si „Egypťania nechávali krátke vlasy ako prevenciu proti všiam. Kňazi si holili chlpy po celom tele každý tretí deň, aby zabránili premnoženiu vší či iných parazitov.“
Egypťania sa umývali dokonca dvakrát denne v studenej vode a oblečenie si vždy pravidelne prali. Hygienické predpisy mali pevne stanovené. Nemohli napríklad piť vodu zo špinavých pohárov, z kanálov či riek. Okrem toho nemohli mať pri modlitbe neumyté ruky.
Dôraz kládli aj na očistu organizmu, v rámci ktorej „každý mesiac tri dni po sebe užívali preháňadlo“, pretože boli presvedčení, že všetky ochorenia pochádzajú z jedla. Povolené na konzumáciu boli iba niektoré potraviny, medzi inými špaldová pšenica, sušené ryby či solená hydina. Starovekí Egypťania podľa nariadení nemohli jesť „kontaminované potraviny“ ako obilniny, fazuľu či hlavy zvierat.
Niektoré z nariadení nechal kráľ Chammurapi vytesať do čadičového stĺpa na centrálnom námestí, aby ich obyvatelia mali na očiach a riadili sa nimi. Podľa článku 148 sa napríklad manžel musel starať o svoju ženu, ak sa stala počas manželstva malomocnou. Zákon jej umožňoval, aby zostala v dome svojho manžela a on ju musel podporovať, kým bola nažive.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Kozmetika na staroveký spôsob
V Starovekom Egypte používali kozmetiku ľudia v každom veku a v každej spoločenskej vrstve. V každom dome nesmelo chýbať umývadlo a džbán na vodu.
Nohy si umývali v kúpeľoch z kameňa, keramiky alebo dreva. Egypťania sa každé ráno kúpali a ruky, tvár a nohy si dokonca umývali pred každým jedlom, po jedle a pred spaním. Ráno sa nakrémovali a na tvár si naniesli mejkap zo žltého pigmentu, ktorý miešali so santalovým drevom.
Väčšina Egypťanov chodila bosá, natierali si aj chodidlá. Masť zároveň slúžila ako repelent proti hmyzu, aj ako opaľovací krém.
Najpopulárnejším typom parfémov boli kyphi. Ide o kadidlo vyrobené z borovicovej živice, škorice, kardamónu, šafranu, borievky, mäty a inej zmesi bylín či korenín. Išlo o vzácnu vôňu, ktorú využívali predovšetkým v chrámoch.
Menej drahé a bežnejšie parfumy sa vyrábali z kvetov, korienkov a bylín. Suroviny zomleli na pastu, pridali krém alebo olej a vôňa bola na svete. Takto vyrábali aj deodoranty.
Egypťania si vyrábali aj predchodcu pasty na zubyk Najskôr na ohni spálili vaječné škrupiny, ktoré potom zomleli na prach. Čiernym práškom si čistili zuby. Alternatívne používali zmes soli, korenia, lístkov mäty či kvetov kosatca.
Aby si počas celého dňa udržali svieži dych, cmúľali mätu alebo živicu.
